Rifkin: Keď sa pýtam lídrov na ich plán B, odpoveďou je ticho

Kapitalizmus tu s nami zostane, ale do polovice tohto storočia už nebude exkluzívnou hybnou silou ekonomického života, hovorí americký prognostik.

Jeremy Rifkin začína svoju diagnostiku stavu sveta pochmúrne.

Je skoré sobotné ráno počas Európskeho summitu regiónov a miest v Bratislave, kde americký ekonóm a environmentalista vystupuje ako hlavný speaker.

Ekonomický život organizujeme podľa neho veľmi nefunkčne. Kombinované bohatstvo 62 najbohatších ľudí na svete sa vyrovná tomu, ktorým disponuje polovica ľudstva, 3,5 miliardy ľudí.

Rast HDP na celom svete spomaľuje, produktivita už takmer desaťročie takmer všade klesá, predpovede na najbližších 20 rokov pri zachovaní súčasných modelov sú negatívne. Výsledkom je vysoká nezamestnanosť, problémy má najmä miléniová generácia.

Čítajte aj: Veterné turbíny, plyn z kompostu. Tak vyzerá ekonomika 21. storočia

Rifkin nemá pochybnosti o tom, že zároveň žijeme klimatickú a environmentálnu katastrofu. K vyhynutiu počas najbližších dekád smeruje nie len polovica zvieracích druhov ale otázne je aj prežitie nášho vlastného druhu.

Je to ten najdôležitejší príbeh aký tu je ale z nejakého dôvodu ho nevidíme v hlavných správach.

Mal by nás to vydesiť a motivovať, namiesto toho však nie sme schopní absorbovať vážnosť problému. Pokračujeme akoby sa nič nedialo s trochou „greenwashingu“.

Tretia revolúcia

Svet preto potrebuje novú víziu. Musí byť príťažlivá ale tiež rýchlo realizovateľná. Kľúčovou Rifkinovou tézou je potreba rýchlo nabehnúť na tretiu priemyselnú revolúciu.

Koniec druhej datuje do júla 2008, kedy sa cena surovej ropy vyšplhala na svetových trhoch na 147 dolárov za barel. Finančná kríza, ktorá nasledovala, bola len sekundárnym otrasom.

V tomto duchu radil Rifikin napríklad nemeckej kancelárke Angele Merkelovej pri nástupe do úradu. Ak chce Nemecko prosperovať, musí pochopiť, že potrebuje vymaniť svoj priemysel z energetickej a informačnej infraštruktúry 2. priemyselnej revolúcie. Jej možnosti už narazili na svoj strop.

Trhové reformy, fiškálne reformy, či reformy na pracovnom trhu neprinesú žiadny zásadný rozdiel ak sa nepodarí zvýšiť produktivitu v celom reťazci zhodnocovania.

Sem vstupuje to, čomu hovorí superinternety – okrem toho tradičného aj internet logistiky a dopravy a internet energií.

Tento “internet vecí” bude čoskoro zásadne hýbať ekonomikou.

Čítajte aj: Jeremy Rifkin a jeho internety.

Neposlušné dieťa kapitalizmu

Už dnes sa blížime k spoločnosti, v ktorej sa vďaka digitalizácii vzmáha zdieľaná ekonomika (zero margin cost society). Stvoril ju kapitalizmus ale má s ňou nepohodlný vzťah, lebo sa odmieta riadiť jeho základnými pravidlami striktného delenia na výrobcov a spotrebiteľov, majiteľov a pracovníkov. Ako príklad spomína Wikipediu alebo to, že dnes vie hocikto s minimálnymi nákladmi dať na internet hudobnú nahrávku v štúdiovej kvalite, ktorá si môže získať milióny divákov.

Rifkin predpovedá, že hoci kapitalizmus a trhy pretrvajú, prestanú byť exkluzívnym arbitrom ekonomického života už v polovici tohto storočia.

Výroba energie podľa neho s technologickým pokrokom radikálne zlacnie, podobne ako s technickým pokrokom zlacneli osobné počítače. Digitalizácie energetickej siete umožní, aby si každý mohol vyrábať vlastnú energiu, pretože slnko a vietor „neposielajú faktúry“.

Kľúčové regióny

Rozvinúť tento nový model si vyžaduje ľudí, zručnosti a peniaze. Peniaze k dispozícii sú, len sa dnes ešte stále investujú do zlých vecí, infraštruktúry 2. priemyselnej revolúcie.

Nejde pritom o model, ktorý je možný zaviesť tradične zhora nadol. Svoju úlohu musí zohrať EÚ aj národné štáty, veľkú úlohu vidí najmä pre regióny. Nič z toho nebude fungovať, ak sa regióny nezorganizujú a nepripravia vlastné plány. Keď je región motivovaný, nič ho podľa Rifkina nemôže zastaviť. Sám radí v projektoch niektorým európskym regiónom, napríklad Hauts de France.

V EÚ sa tak môže naplniť princíp subsidiarity, keďže pri budovaní infraštruktúry 3. priemyselnej revolúcie sa musí začať práve v regiónoch. Zároveň ale hovorí, že nemožno robiť malé pilotné projekty, je treba sa do toho pustiť vo veľkom.

Nie som utopista

Odmieta, že by bol „technologický determinista“ a vraj rozhodne nie je ani utopista.

„Život je drsný,“ konštatuje.

„Ak ale máte plán B, nech sa páči. Keď sa to pýtam svetových lídrov a biznis lídrov, vždy mi je odpoveďou ticho.“

Uvedomuje si, že jeho realizácia jeho vízie je neistá. Vyžaduje si zmenu vo vedomí, musí sa urobiť v nasledujúcich troch generáciách a – ako hovorí – nemôžeme si dovoliť veľa chýb.

Nádej vidí v miléniovej generácii, ktorá nevníma slobodu ako plnú autonómiu ale ako inkluzívnosť a moc nevníma ako pyramídu, ale ako prepojenia.

„Žijeme totiž čas, kedy sa všetko spája a zároveň rozpadá. Ako ľudstvo sme prepojení viac ako kedykoľvek predtým, no to nám nebráni viesť kmeňové, náboženské a ideologické vojny.“


 Čítajte Špeciál: Summit regiónov a miest 2016

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA