Na kvalitu životného prostredia pôjde viac peňazí

Financovanie odpadových aktivít z eurofondov bolo jednou z tém na konferencii Samospráva a separovaný zber 2013. Podľa návrhu budúceho OP Kvalita životného prostredia by sa suma prostriedkov určená na environmentálne projekty mala oproti súčasnosti zvýšiť.

Dňa 10. októbra sa konal 4. ročník odbornej konferencie Samospráva a separovaný zber, ktorú organizuje oprávnená spoločnosť ENVI-PAK. Hoci jej hlavnou témou bola príprava nového zákona o odpadoch a dôsledné uplatňovanie princípu Rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorému sa budeme venovať v ďalších článkoch v priebehu tohto týždňa, debata neobišla ani otázku financovania riešení problémov s odpadmi z európskych prostriedkov a perspektívu ich využitia v budúcnosti.

„Obce už investovali do infraštruktúry a majú rôzne záväzky, mnohé čerpali rôzne fondy,“ poznamenala generálna riaditeľka oprávnenej organizácie ENVI-PAK Hana Nováková. Akýkoľvek budúci systém by mal preto nadväzovať na to, čo už v mestách a obciach funguje.

V súčasnom období (2007-2013) disponuje Operačný program Životné prostredie (OPŽP) celkovým rozpočtom 2,14 miliardy eur, z toho 1,82 miliárd eur z európskeho rozpočtu. Finančná pomoc sa sústredila najmä na prioritnú os 1 – Integrovaná ochrana životného prostredia a racionálne využívanie vôd – kam sa nasmerovalo viac ako 50 % celkového rozpočtu OP.

Ako na konferencii zdôraznila Želmíra Ružičková, ktorá pôsobí v Regionálnom environmentálnom poradenskom a informačnom stredisku (REPIS) v Rimavskej Sobote, druhý najväčší balík bol sústredený na prioritnú os 4, čo je práve odpadové hospodárstvo.

Pre túto prioritnú os sa vyčlenilo približne 570,59 miliónov eur, t.j. takmer 27 % OPŽP, ktoré smerovali do piatich operačných cieľov – na podporu aktivít v oblasti separovaného zberu odpadov, ich zhodnocovanie, na nakladanie s nebezpečnými odpadmi, riešenie envirozáťaží a uzatváranie skládok.

17 výziev pre odpady

Želmíra Ružičková v rámci hodnotenia čerpania prostriedkov uviedla, že žiadatelia z verejného i súkromného sektora riešili hlavne projekty zamerané na zavádzanie zberných dvorov a regionálnych zberných dvorov, vytvorenie systému separovaného zberu pre zložky odpadov, na ktoré sú obce povinné podľa európskej legislatívy zaviesť separovaný odpad, ďalej na vybudovanie komplexného systému separovania biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu, ale aj na zber jedlých olejov či nebezpečných zložiek odpadov.

Veľmi často šlo o rozšírenie a skvalitnenie už existujúceho systému zberu a prijímatelia využívali prostriedky na nákup zariadení na úpravu zložiek komunálnych odpadov a dotrieďovanie zložiek odpadov.

V rámci prioritnej osi Odpadové hospodárstvo bola výzva vyhlásená 17-krát. Ukončilo sa 62 projektov a v súčasnosti je v procese zazmluvnenia alebo podania žiadosti ďalších 70 projektov.

Čerpanie OP, ktoré bolo v júli tohto roku na úrovni 37 %, ovplyvňuje podľa Ružičkovej najmä problém s realizáciou verejného obstarávania, ktoré často nie je uskutočnené ani po niekoľkých mesiacoch od schválenia a zazmluvnenia projektu.

Presun nevyčerpaných prostriedkov

Ministerstvo v tomto období čaká na to, či mu Európska komisia schváli modifikáciu revízie OPŽP na verziu 4.0, ktorej cieľom je vyhnúť sa riziku nevyčerpania pridelených prostriedkov a presunúť sumu vo výške približne 54 miliónov, ktoré sa viažu na oblasť envirozáťaží na novú aktivitu – Intervenčné prostriedky na aktívnu ochranu pred povodňami.

Ako vysvetlila predstaviteľka REPIS-u, príčinou nečerpania prostriedkov z tejto operačnej osi bolo príliš neskoré prijatia zákona 409/2011 o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže.

V nasledujúcom obmedzenom čase by sa tak mohli prostriedky použiť na obstaranie mobilnej techniky (čerpadiel, mobilných stien), pričom oprávnenými prijímateľmi by boli vodohospodárske subjekty a záchranné zložky.

Dodala, že do konca roka sa v oblasti odpadov plánuje vyhlásiť už len jedna výzva pre riešenia v oblasti envirozáťaží.

Ďalšie obdobie fondov

V auguste zverejnilo ministerstvo životného prostredia návrh podoby pokračovateľa OPŽP, ktorým by mal byť v období 2014 – 2020 OP Kvalita životného prostredia (OPKŽP). V rámci podpory trvalo udržateľného a efektívneho využívania prírodných zdrojov sa zameria na tri základné tematické ciele, a to:

  • Podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch
  • Podpora prispôsobovania sa zmenám klímy, predchádzania a riadenia rizika
  • Ochrana životného prostredia a presadzovanie efektívnosti využívania zdrojov, pod ktorý bude spadať problematika odpadového hospodárstva

Podľa predbežného rozdelenia financií by mal nový operačný program disponovať rozpočtom vo výške 3,229 miliárd eur, čo je viac ako v aktuálnom období. Celkovo by malo Slovensko získať v novom rozpočtovom období z európskych zdrojov prostriedky vo výške 15,808 miliárd eur.

Na otázku, kedy by sa dalo očakávať rozbehnutie výziev z nového OPKŽP, Želmíra Ružičková odhadla, že možno v roku 2015.

 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA