Slovensko údajne exceluje v zbere bateriek

Slovensko dosahuje výnimočne vysokú mieru zberu použitých prenosných batérií a prekračuje minimálne limity podľa smernice EÚ. Bližší pohľad na dostupné údaje ale naznačuje problém so získaním spoľahlivých dát a ich overením, čo súvisí aj s chýbajúcou rozšírenou zodpovednosťou výrobcov.

Dĺžka rozkladu batérií v prírode sa pohybuje od 200 do 500 rokov, pričom do prostredia sa uvoľňujú nebezpečné chemické látky. Použité batérie je pritom možné odovzdať v zberných dvoroch ale tiež do nádob, ktoré sú najčastejšie umiestnené v školách, na obecných úradoch, v špecializovaných predajniach či budovách súkromných spoločností.

Zber batérií uvedených na trh upravuje smernica 2006/66/ES. Pre výrobcov a dovozcov v jednotlivých štátoch stanovuje minimálne limity pre zber použitých prenosných primárnych i nabíjateľných batérií a akumulátorov. Do roku 2012 sa malo v členských štátoch Únie vyzbierať 25 % objemu týchto predaných výrobkov, do roku 2016 to má byť 45 %.

Podľa celoeurópskej štúdie, ktorá bola zverejnená v auguste tohto roku, uviedli výrobcovia a dovozcovia v roku 2011 na trh 29 krajín Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarska takmer 230 000 ton prenosných batérií. Vyzbierať sa ich malo asi 72 000 ton. Miera zberu použitých bateriek bola teda okolo 32 %.

Na základe čiastočne dostupných dát sa pre obdobie 2012 predpokladá miera zberu vo výške 35 %, čo je viac ako minimálny cieľ vyžadovaný smernicou.

Podľa zozbieraných údajov len tri krajiny nesplnili 25-percentný cieľ, a to Cyprus, MaltaRumunsko. Systémy zberu použitých prenosných batérií tam totiž začali fungovať len v minulom roku.

Neoficiálne údaje, ktoré autori štúdie používali hovoria, že na Slovensku sa dosiahla najvyššia miera zberu batérií uvedených na trh spomedzi všetkých krajín EÚ – až 71 %.

 

Zdroj: Perchards/SagisEPR (EPBA)

„Táto výnimočne vysoká miera zberu je podporená komparatívne nízkymi objemami produktov uvedených na trh a vysokým podielom použitých batérií pochádzajúcich z odpadu z elektrických a elektronických zariadení,“ uvádza sa v časti venovanej situácii na Slovensku.

Autori štúdie poukázali na nezavedenie rozšírenej zodpovednosti výrobcov pre túto komoditu a poplatok do Recyklačného fondu za všetky separátne predávané batérie uvedené na trh s možnosťou odpočítať príspevok za objem batérií, ktoré vyzbierali výrobcovia sami alebo prostredníctvom prostredníctvom spracovateľov a recyklátorov.

Stav by mala zmeniť tzv. baterková novela zákona o odpadoch, ktorá už v NR SR prešla prvým čítaním. Po schválení by mala byť účinná od 1. januára 2014.

Informácie od MŽP

Podľa oficiálnej správy o vykonávaní smernice 2006/66/ES, ktorú vypracovalo ministerstvo životného prostredia, bol pre rok 2012 dosiahnutý cieľ zberu vo výške 60 %.

V referenčnom období sa tiež dosiahla nasledovná úroveň recyklácie pre použité batérie a akumulátory v členení podľa jednotlivých typov: (i) Olovené: 8 741 ton, (ii) Ni-Cd: 258 ton, (iii) Ostatné: 572 ton.

Aj MŽP v monitorovacej správe pre Európsku komisiu priznáva že nakoľko SR nemá plne transponovanú predmetnú smernicu, bolo obtiažne získať relevantné údaje od spracovateľov a verifikovať ich pravdivosť. Preto sú údaje o dosiahnutom zberovom podiele za roky 2011 a 2012 „značne prekročené oproti limitom“, ktoré sú ustanovené v smernici.

Ako v rozhovore pre EurActiv uviedol Petr Kratochvíl zo združenia EPBA, pri malých baterkách, ktoré sú v hodinkách, ovládačoch či hračkách je princíp rozšírenej zodpovednosti výrobcov „úplne nezastupiteľný“.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA