Dohoda s USA “nie je spor hodnôt”

Kde sa nedá ísť cestou harmonizácie alebo vzájomného uznávania prichádzajú „kreatívne riešenia,“ hovorí hlavný vyjednávač únie pre európsko-americkú obchodnú dohodu (TTIP).

Návrhy únie pokiaľ ide o obsah Transatlantického investičného a obchodného partnerstva (TTIP) medzi EÚ a USA sú už dnes na stole, povedal na bratislavskej odbornej konferencii organizovanej slovenským rezortom hospodárstva hlavný negociátor EÚ pre TTIP Ignacio Garcia Bercero.

„Nebude to dobrý signál, ak by sme neboli schopní dosiahnuť aspoň to, čo sme vyjednali v CETA (obchodná a investičná dohoda medzi EÚ a Kanadou),“ dodáva.

Únia má záujem ísť ďalej ako za odstránenie klasických prekážok v prístupe na trh, hovorí španielsky vyjednávač, pričom ale – rovnako ako v CETA – sú verejné služby  z rokovaní vyňaté. „USA rozhodne netlačia na liberalizáciu verejných služieb v Európe“, vysvetľuje.

Rešpektovať sa majú aj „odlišné spoločenské preferencie“ na oboch stranách Atlantiku. Mimo záberu dohody zostanú podľa Bercera v EÚ kontroverzné geneticky modifikované potraviny a hormónové mäso.

Pre EÚ sú v rokovaniach dôležité napríklad geografické indikátory pri potravinách alebo prístup k verejnému obstarávaniu na subfederálnej úrovni, čo bude jeden z najťažších momentov. Na americkej strane je diskutovaná otázka jednostranného obmedzenia vývozu ropy a plynu.

Kreatívny prístup

Automobilový priemysel by mohol byť z hľadiska uvoľnenia obchodu perspektívnym sektorom. Tu obe strany riešia napríklad otázku bezpečnosti automobilov, ktorá sa v USA a v EÚ posudzuje inými spôsobmi, čo pre výrobcov predstavuje problém.

Bercero však hovorí, že z hľadiska výsledného posúdenia môže byť záver podobný. „Potrebujeme k tomu mať dáta, aby sme sa mohli vybrať cestou vzájomného uznávania,“ vysvetľuje.

Strojárstvo je z hľadiska regulačných štandardov tiež symptomatické, pretože tieto sú  mimoriadne rôznorodé. Na farmaceutickom trhu a trhu s zdravotnými pomôckami zase prichádza v rámci rokovaní do úvahy vzájomné uznávanie periodického testovania, hoci ho budú vykonávať rôzne agentúry.

Špeciálne v oblasti chemického priemyslu má Európa veľmi prísny regulačný režim, ktorý – ako tvrdí zástupca Európskej komisie – únia nemieni znižovať. Harmonizácia ani vzájomné uznávanie sa preto v tejto oblasti neponúkajú ako riešenie.

V takom prípade sa hľadajú kreatívne cesty úspory nákladov pre výrobcov a exportérov. Jednou z takých ciest je umožniť, aby rôzne regulačné a autorizačné agentúry, ktoré posudzujú výrobky chemického priemyslu mohli pracovať s rovnakými podkladovými materiálmi, ktoré výrobca vygeneroval pre svoj domáci trh. Znížia sa tak náklady a náročnosť procedúry, pričom sa ponechá obom stranám možnosť posúdiť plnenie vlastných pravidiel.

„Nejde o súboj hodnôt, ale o hľadanie praktických riešení ako zjednodušiť obchod“, tvrdí hlavný negociátor.  

Rada (členské štáty EÚ) medzičasom zverejnili doteraz oficiálne utajovaný európsky rokovací mandát pre TTIP. Prístup k priebežne sa aktualizujúcemu negociačnému textu by sa zase podľa Komisie mohol rozšíriť na všetkých europoslancov, nie len členov výboru pre medzinárodný obchod.

Jonathan Kallmer, americký expert z oblasti medzinárodného obchodu, hovorí, že benefity TTIP výrazne prevyšujú jej náklady. Jej zmyslom má byť podľa neho odstrániť „nepotrebné prekážky“. 

Ak by sa podarilo dohodu medzi EÚ a USA doviesť do konca bol by to podľa neho „silný politický signál, pretože by to znamenalo, že aj tie najťažšie otázky si vedia EÚ a USA vyriešiť úspešne a kreatívne.“

ISDS  

Veľkou otázkou, ktorá vysí nad dohodou TTIP je, či bude obsahovať mechanizmus ISDS, teda či sa spory medzi investorom a štátom v rozsahu tejto dohody budú riešiť prostredníctvom medzinárodných arbitráží.

V 90. rokoch, kedy Slovensko nabehlo na systém medzinárodných investičných arbitráží – ako spôsob riešenia sporov medzi investorom a štátom – išlo podľa Andrei Holíkovej, riaditeľky odboru ISDS na Ministerstve financií SR o kľúčový moment z hľadiska prílevu a udržania zahraničných investícií, špeciálne pre slovenskú, mimoriadne otvorenú ekonomiku.  

Vývoj však staré, veľmi široko definované investičné dohody aké má bilaterálne uzatvorené aj Slovensko postupne prekonáva. Vodítkom je text dojednanej dohody medzi EÚ a Kanadou (CETA), ktorý obsahuje ustanovenia o investičnej arbitráži (ISDS).

CETA podľa Holíkovej chráni regulačnú právomoc štátu a odráža precedensy z minulosti. Presnejšie vymedzuje, čo znamená „nespravodlivé zachádzanie s investorom“ zo strany štátu, čo môže byť považované za „porušenie oprávneného očakávania“ aj rozsah vyvlastnenia.

Kľúčové je podľa nej, aby sa vylúčili špekulatívne arbitráže zo strany schránkových firiem. K tomu má prispieť lepšia definícia investora a investície, ktorá musí mať reálne trvanie a spájať sa s reálnym kapitálom a znášaním podnikateľského rizika.

Aj pri arbitráži, ktorej momentálne Slovensko čelí zo strany americkej firmy kvôli ťažbe mastenca na Gemeri, by sa za takto precíznejšie nastavenej ochrany investorov bola Slovenská republika v lepšom postavení.

Rozhodnutie arbitrážneho tribunálu v neprospech krajiny neznamená, že krajina musí prijatú spornú reguláciu zrušiť, dopĺňa Holíková, musí však zaplatiť náhradu škody.

TTIP konkurencieschopnosť nevyrieši

Predseda Zahranično-obchodného výboru SOPK Július Kostolný hovorí, že na Slovensku, pokiaľ ide o TTIP, medzi podnikateľmi prevláda skôr nevedomosť. „Úroveň poznania je veľmi nízka.“

Osobne mu nevadí, že sa rokovania vedú v utajenom režime, za dôležité by ale považoval prítomnosť slovenských zástupcov vo vyjednávacom tíme. Kostolný pripomína, že za realizáciu TTIP budú v prvom rade zodpovední podnikatelia.

Výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska, Róbert Kičina, pripomína, že slovenská ekonomika je 4. najotvorenejšou ekonomikou sveta.

Hoci pripúšťa, že napríklad obavy poľnohospodárov z TTIP môžu byť oprávnené, na báze štúdie realizovanej medzi podnikateľskou verejnosťou konštatuje, že hrozby TTIP vnímajú podnikatelia menej intenzívne ako príležitosti. TTIP by podľa jeho slov riešila 5 zo 6 najsilnejšie vnímaných bariér vzájomného obchodu (okrem geografickej vzdialenosti).

Slovensko má pozitívnu skúsenosť z ekonomickej integrácie v EÚ, bez ohľadu na TTIP musí ale pracovať na vlastnej konkurencieschopnosti.

S týmto konštatovaním súhlasí aj ekonóm a poradca premiér pre makroekonomiku a stratégie Peter Staněk. „Ak neuspejeme na domácom, európskom trhu, prečo si myslíme, že uspejeme na tom americkom?“ pýta sa. 

TTIP je pre Európu výzvou, aby robila niečo so svojou konkurencieschopnosťou, pričom si musí zodpovedať na otázku, čo by malo byť jej hlavným faktorom – výška miezd a odvodov, spoločenská zodpovednosť firiem, inovácia?

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA