EÚ zvažuje namiesto arbitráží medzinárodný súd

Myšlienku podporuje eurokomisárka zodpovedná za rokovania o obchodnej dohdoe s USA (TTIP), no upozorňuje, že ide o strednodobý cieľ.

„Už som poverila svojich ľudí, aby na tom začali pracovať,“ povedala na stredajšom stretnutí s europoslancami eurokomisárka s pôsobnosťou pre oblasť obchodu Cecilia  Malmströmová. „Domnievam sa, že by sme sa mali snažiť o vznik súdu, ktorý presahuje TTIP."

ISDS – ako sa skratkou označuje medzinárodná súkromná arbitráž medzi investormi a štátmi – je jedným z najkontroverznejších bodov rokovaní o Transatlantickej obchodnej a investičnej dohode medzi EÚ a USA.

Kritici vidia v ISDS obchádzanie klasických súdov, ktoré považujú za legitímnejšie. Obavy vzbudzujú aj prípady, kedy nadnárodné korporácie prostredníctvom takýchto arbitrážnych konaní vysúdili od štátov za prijatie nimi spochybňovanej regulácie vysoké sumy.

Európska komisia sa po verejnej konzultácii, ktorá na tému ISDS prebehla minulý rok, rozhodla odložiť rozhodnutie o tom, či a v akej forme bude ISDS súčasťou TTIP, na koniec rokovaní.

Myšlienka nahradiť ISDS (súkromný arbitrážny tribunál) verejným medzinárodným súdom určeným pre takýto typ sporov nie je nová. Hovoria o ňom dlhšie odborníci a najnovšie sa za tento koncept postavila bývalá eurokomisárka a súčasná europoslankyňa Viviane Redingová.

„Ako bývalá podpredsedníčka Komisie zodpovedná za spravodlivosť a základné práva a členka Európskeho parlamentu zodpovedná za oblasť obchodu, pevne podporujem medzinárodný investičný súd, ktorého zárodok by sa mal vytvoriť v rámci TTIP. Prečo? Pretože obchod a spravodlivosť by sa mali navzájom posilňovať, nie oslabovať,“ napísala Redingová.

Komisárka Malmströmová však na stratnutí s poslancami EP varovala, že medzinárodný súd môže byť len strednodobý cieľ, na ktorom možno pracovať paralelne k rokovaniam o TTIP.

Medzičasom sú podľa nej aj iné cesty, ako reformovať ISDS, ktoré by mohli uspokojiť tých, ktorí majú voči systému výhrady.

Jedna z nich napríklad hovorí, že sudcovia arbitrážnych panelov nie sú primárne motivovaní rozhodovať vo verejnom záujme, ale v snahe o zachovanie existencie systému arbitráží ako takého.

V reakcii na argument europoslanca proti ISDS, že USA predsa majú funkčný a efektívny súdny systém, eurokomisárka reagovala, že žiadny americký zákon nezakazuje diskrimináciu zahraničných investorov. Uzavretie TTIP by to síce riešilo, no ISDS je podľa nej napriek tomu jediným spôsobom ako ochranu vynucovať efektívne.

Členské štáty EÚ majú v súčasnosti uzatvorených 1400 dohôd, ktorých súčasťou je medzinárodná súkromná arbitráž ako spôsob riešenia sporov. Niektoré sú ešte z 50. rokov 20. storočia.

Na tom, že systém potrebuje reformu sa zhodnú takmer všetci. Nové štandardy pre medzinárodnú arbitráž obsahuje aj obchodná dohoda medzi EÚ a Kanadou (CETA), ktorá stojí pred začiatkom ratifikačného procesu.

Podľa Malmströmovej sa táto dohoda už nebude otvárať.

V dohode CETA sa po prvýkrát hovorí o práve štátov regulovať, čím sa myslí sloboda vlád krajín prijímať novú legislatívu, napríklad v oblasti ochrany životného prostredia či verejného zdravia, ktorá môže reštriktívne pôsobiť na záujmy ochodu.

Podľa eurokomisárky by sa v TTIP mohlo zájsť ešte ďalej. Dohoda by napríklad mohla obsahovať formuláciu, podľa ktorej klauzuly o ochrane investorov neposkytujú záruku, že regulačný režim v krajine, kde sa investícia realizuje, ostane rovnaký.

Uvažuje sa aj o tom, že sa vopred zostaví zoznam dôveryhodných arbitrov, ktorí by následne rozhodovali všetky spory na báze TTIP. Okrem potrebnej kvalifikácie môže byť jednou z podmienok aj pozícia sudcu v niektorej z členských krajín EÚ či v USA.

Ďalšou možnosťou ako systém ISDS vylepšiť je zaviesť možnosť odvolacieho konania, čo v súčasnosti pri arbitrážach nie je možné. Práve tento odvolací orgán by sa podľa eurokomisárky mohol stať zárodkom stáleho medzinárodného súdu pre riešenie investičných sporov.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA