TTIP brzdí syr feta

Plány Európskej únie uzavrieť s USA najväčšiu zmluvu o voľnom obchode na svete ohrozujú spory o názvy potravín. Najväčším problémom sa zdá byť právo výrobcov syra na používanie názvu „feta“.

Hlavnou prekážkou sa zdá byť zoznam 1200 zemepisných označení pôvodu (GI), ktorý obsahuje chránené názvy ako sú šampanské alebo parmská šunka. EÚ zaviedla zemepisné označovania pôvodu v roku 1992. Ochranu tak získal aj grécky syr feta a používanie tohto názvu ne-gréckymi producentmi sa v EÚ stalo protiprávne.

Európa sa pridŕža protekcionizmu?

Pre poľnohospodársku a obchodnú politiku EÚ sú zemepisné označenia pôvodu kľúčové. Ich účelom je zaistiť, aby iba produkty z konkrétnej lokality mohli niesť konkrétny názov. V USA ich však vnímajú ako prejav protekcionizmu.

Riaditeľ Európskeho centra pre medzinárodnú politickú ekonómiu, Hosuk Lee-Makiyama vysvetľuje: „Pre Európu je táto problematika politicky veľmi dôležitá. Postupné obmedzovanie priamych platieb pre poľnohospodárov musí kompenzovať sľubom urobiť viac v otázkach obchodnej politiky. Dvadsať rokov za to bojuje v rámci Svetovej obchodnej organizácie napriek tomu, že ekonomická hodnota takéhoto kroku je sporná.“

Členské štáty požadujú ochranu zemepisných názvov ako kompenzáciu za masívny import amerického hovädzieho a bravčového mäsa, ktorému budú musieť európski farmári čeliť.

Poľnohospodárstvo nie je významnou zložkou európskeho ani amerického hospodárstva. Poľnohospodári si však napriek tomu zachovávajú významný politický vplyv. Dôkazom sú aj minulotýždňové protesty francúzskych producentov mliečnych výrobkov a chovateľov dobytka, ktorými prinútili vládu poskytnúť im podporu.

Šesť tisícročné dedičstvo

Marketingová riaditeľka gréckej mliekarenskej firmy Lytras & Sons, Christina Onassis, poukazuje na jedinečné rastlinstvo a mikroflóru gréckych horských regiónov. Podľa nej napodobeniny syru feta používajú zväčša kravské mlieko. „Gréci vyrábajú syr feta z ovčieho a kozieho mlieka už 6000 rokov. Náš syr tiež zrie niekoľko dní, čo iní producenti nedodržiavajú.“

Tento spor nie je iba o gréckej národnej hrdosti. Vývoz syru feta stúpol od roku 2007 do roku 2014 o 85 % a predstavuje 260 miliónov eur. Export do krajín mimo EÚ sa viac ako zdvojnásobil.

Názov alebo spôsob produkcie

Washington nemá výhrady voči ochrane špecifických produktov ako napríklad britskej bravčovej sekanej Melton Mowbray. Problémom je dohodnúť sa na ochrane syru feta, parmskej šunky a parmezánu, ktorých produkcia je veľmi rozšírená a ich najväčším výrobcom je americká spoločnosť Kraft foods.

Americkí odborníci na poľnohospodárstvo a obchod uznávajú názvy špecifické pre regióny, akými sú napríklad „Gouda Holland“ alebo „Camembert de Normandie“. Znamená to, že americkí producenti môžu zatiaľ svoje produkty nazývať jednoducho gouda a camembert.

Argumentujú však, že EÚ zašla priďaleko zahrnutím produktov ako gorgonzola a feta, ktoré nepovažujú za špecifické pre konkrétny región, ale za všeobecné druhy syrov ako čedar alebo mozzarella, ktoré nemajú vlastné zemepisné označenie. Spor sa zužuje na otázku, kedy ide o všeobecný názov a kedy sa tento názov spája s určitou úrovňou kvality viazanou na miesto pôvodu.

Právo EÚ označuje za región produkujúci syr feta takmer celú grécku pevninu a ostrov Lesbos. Iba mlieko z týchto regiónov sa môže použiť pri výrobe „pravého“ syra feta. Európska komisia zastáva názor, že názvy môžu podliehať ochrane aj keď sa neviažu na jediné miesto. Podľa EK sa feta tak výrazne spája s Gréckom, že ju možno označiť za plne grécky produkt. Odporcovia argumentujú, že slovo „feta“ znamená „kus“ a teda nehovorí o lokalite, ale o procese.

V roku 2012 niekoľko neeurópskych producentov potravín, mnohí z amerického kontinentu, sformovali Konzorcium pre jednotné názvy potravín (CCFN) s cieľom bojovať proti tomu, čo považujú za  privlastňovanie si  všeobecných názvov potravín zo strany EÚ.

Výkonný riaditeľ CCFN, Jaime Castaneda hovorí, že „na zemepisných označeniach nie je nič zlé, otázkou je, či ide o zemepisné označenie pôvodu alebo o spôsob výroby. Väčšina spotrebiteľov si spája syr feta s Gréckom, ale rovnako si spájajú čedar s Anglickom, ktorý tam ale nemusí byť vyrobený.“ Ak budú musieť americkí výrobcovia svoje výrobky premenovať mohli by podľa neho prísť o miliardy dolárov.

USA už cíti komplikácie

Castaneda pripomína, že americké spoločnosti čelili problémom s názvami potravín ešte pred tým, než sa rokovania o obchodnej dohode medzi USA a EÚ vôbec začali. Príkladom je Južná Kórea, ktorej obchodná dohoda s EÚ zahŕňa aj geografické indikátory. „Prípady ako Kórea majú na nás zásadný dopad na svetových trhoch.“

USA považujú systém, ktorý uplatňuje EÚ za neférový, pretože mnoho amerických producentov tradičných potravín sú imigranti z Európy alebo ich potomkovia.

Američania sa rovnako opierajú aj o pochybnosti, ktoré vyjadrili niektoré členské štáty EÚ. DánskoNemecko sa súdili s Európskou komisiou o udelení exkluzívneho práva na výrobu syru feta Grécku. V roku 1999 vyhrali, no neskôr v roku 2008 už neboli úspešní.

V rámci obchodnej dohody medzi EÚ a Kanadou (CETA) sa podarilo dosiahnuť kompromis. Kanadskí producenti, ktorí už v minulosti vyrábali syry feta a gorgonzola v tom môžu naďalej pokračovať. Noví producenti budú musieť používať iné názvy ako napríklad „syr druhu feta“. Grécki aj americkí exportéri mliečnych výrobkov to považujú za neprijateľné.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA