TTIP: Šanca reformovať medzinárodnú investičnú arbitráž

Pre Slovensko by prijatie obchodnej dohody medzi EÚ a USA znamenalo elegantný spôsob, ako sa vyvliecť zo súčasnej, nevýhodnej zmluvy o ochrane investícií s USA.

Riešenie sporov medzi štátom a investorom prostredníctvom medzinárodnej investičnej arbitráže (Investor-state dispute settlement, ISDS) je jednou z najkontroverznejších častí prejednávanej dohody o voľnom obchode medzi EÚ a USA (Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo, skratka TTIP).

Politická citlivosť témy viedla k pozastaveniu rokovaní o kapitole o riešení investičných sporov. Európska komisia na túto tému operatívne otvorila verejnú konzultáciu, ktorá končí 6. júla. Vyhodnotenie sa očakáva v októbri.

„Je tam približne 30 až 40 tisíc príspevkov, absolútna väčšina ‘copy and paste’ od mimovládnych organizácií a sú negatívne“, hovorí generálny riaditeľ sekcie zahraničného obchodu na Ministerstve hospodárstva SR Štefan Rozkopál.

TTIP je momentálne na Slovensku podľa neho viac politická otázka ako odborná. Upozorňuje, že ISDS predstavuje len veľmi malú časť dohody. 

Štát musí mať podľa neho právo chrániť svoje záujmy v oblastiach, ako sú ľudské práva alebo ochrana životného prostredia. Na druhej strane, investor má mať právo na oprávnenú ochranu svojej investície. Slovensko má tento princíp zakotvený vo svojich už platných dohodách o ochrane investícií, ktorých je približne 60.

„Slovensko má dnes platnú dohodu s USA z roku 1991 a máme ju veľmi nevýhodnú. Je tam tzv. zlatá klauzula na ochranu investora. Už dnes nás americký investor môže žalovať a podľa posledných informácií nás aj žaluje,“ uvádza Rozkopál v reakcii na žalobu, ktorú podala americká spoločnosť EuroGas za znemožnenie ťažby mastenca na Gemeri. Nárokuje si 2,3 miliardy eur.

Elegantne sa vyviazať

Partner medzinárodnej advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c Andrej Leontiev hovorí, že zmluva s Američanmi z 90. rokov bola „zvieracia kazajka“, vnútená postsocialistickým krajinám s odôvodnením, že ak ju nebudú mať, investície neprídu. Ako dodáva, štandardy podobných zmlúv sú dnes už niekde inde.

Rozkopál aj Leontiev sa zhodujú, že ak bude ISDS vhodne doriešené v rámci TTIP, pre Slovensko to bude výhodnejšie.

Podľa Rozkopála, ak by mala nastať chaotická situácia, že budú platiť obe dohody – celoeurópska aj bilaterálna – Slovensko je pripravené túto kapitolu v rámci TTIP zablokovať.

Leontiev je presvedčený, že medzinárodná investičná arbitráž je dnes v regióne východnej a strednej Európy nenahraditeľný inštitút a odôvodňuje to stavom súdnictva v jednotlivých krajinách regiónu.

Ekonomicky náročné

Ako vysvetľuje, v celom svete je platných okolo 2500 investičných zmlúv, ktoré majú investorom zaručiť 4 základné práva – zákaz diskriminácie oproti domácim podnikateľom, ochrana pred vyvlastnením, zákaz nespravodlivého zaobchádzania  a právo na voľný pohyb kapitálu – t.z. okrem iného právo odniesť investíciu resp. zisky z krajiny. 

„Vývoj situácie v posledných rokoch je to, čo asi najviac desí politikov. Investičná arbitráž nadobudla rozmery, ktoré sú pre štáty ekonomicky veľmi významné a ekonomické dopady arbitráže sa nedajú už prehliadať,“ priznáva.

Najvyššia sankcia, ktorú musela platiť krajina v rámci investičnej arbitráže bol Ekvádor, vo výške 3,5 miliardy dolárov. Suma, ktorú žiada EuroGas od Slovenska je podobná, no tu vidí pozíciu štátu pozitívnejšie.

Nový štandard

Z pohľadu arbitráže vidí advokát hlavný prínos TTIP v tom, že umožňuje systém investičnej arbitráže nastaviť „nanovo“ na ďalších 20 alebo viac rokov a pre celý svet.

Nový štandard, ktorý by v rámci rokovaní chcela dosiahnuť Európska komisia by garantoval právo štátu regulovať v oblastiach ako je ochrana zdravia, životného prostredia a ľudské práva, ak vie dokázať verejný záujem.

Zmluva by tiež mohla spresniť pojem „spravodlivé zaobchádzanie“, „nediskriminačné zaobchádzanie“ a „nepriame vyvlastnenie“, aby sa zabránilo špekulatívnym žalobám. Cieľom je definovať stropy na právne poplatky a trovy konania a vytvoriť fixný zoznam rozhodcov, aby sa eliminoval konflikt záujmov.

Preskúmavanie rozhodnutí

Za veľký reformný krok by Leontiev považoval zavedenie určitej možnosti preskúmavania rozhodnutí, čo narušuje základný princíp, že arbitráž je jedno-inštatančná.

„Nie som s tým stotožnený, ale beriem to ako nevyhnutný kompromis na to, aby tento mechanizmus prežil“, hovorí.

Argument, že arbitráž je zásah do legislatívnej suverenity štátu je podľa neho čisto politická otázka, napriek tomu tvrdí, že mechanizmus tak ako je nastavený, nenúti štát politické rozhodnutie zmeniť, len mu ukladá povinnosť kompenzovať, ak rozhodnutím poruší práva investorov.

Vedúci oddelenia tuzemských a medzinárodných právnych vzťahov Ministerstva financií Tomáš Jucha vysvetľuje, že sa Slovensko snaží formovať dohody tak, aby ochránili investorov, ktorí majú reálny prínos pre krajinu. Naopak, nemajú dávať do rúk nástroje zahraničným schránkovým firmám, ktoré odkúpia pohľadávku a podávajú špekulatívne žaloby.

Investor by nemal mať právo žalovať štáty pred tým, ako prijali nejaké konkrétne opatrenia. Slovensko v takomto prípade vyhralo arbitráž s holandskou firmou Achmea kvôli plánovanému zavedeniu systému jednej zdravotnej poisťovne.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA