Víťazmi TTIP budú európske automobilky

Vzájomné uznanie pravidiel týkajúcich sa bezpečnosti áut medzi USA a EÚ zvýšia podiel obchodu o 20 percent, tvrdí štúdia.

Nová štúdia Petersen Institute of International Economics so sídlom vo Washingtone DC preukázala, že harmonizácia pravidiel pre automobilový sektor v rámci Transatlantického obchodného a investičného partnerstva (TTIP) zvýši vývoz európskych autovýrobcov do Spojených štátov o 10,7 percent. Vývoz amerických výrobcov do EÚ by sa mal zvýšiť o 9,1 percenta.

Takéto zintenzívnenie obchodu by znamenalo nárast národného dôchodku EÚ a USA až o takmer 18 miliárd eur ročne. „Väčší podiel by pripadol EÚ,“ povedala pre bruselský EurActiv spoluautorka štúdie Caroline Freund.

Profesor André Sapir z Université libre de Bruxelles (ULB), ktorý je zároveň aj expertom think-tanku Bruegel tvrdí, že ho neprekvapuje, že EÚ dosiahne väčšie zisky z harmonizácie pravidiel a to jednoducho preto, že automobilové odvetvie je v Európe väčšie ako v USA.

Niečo iné si myslí švédsky ekonóm a riaditeľ Európskeho centra pre medzinárodnú politickú ekonómiu (ECIP) Fredrik Erixon. „Obe strany môžu mať obrovský prospech zo znižovania colných taríf ale aj netarifných prekážok. Všeobecne platí, že auto sektor USA bude mať väčší prospech z TTIP a to predovšetkým preto, že tarify pre toto odvetvie sú podstatne vyššie v EÚ ako v USA,“ povedal pre EurActiv.

Americký protekcionizmus

Po celé desaťročia americký zákonodarcovia ustupovali konzervatívnemu automobilovému priemyslu a podporovali regulačné bariéry, ktorými chránili svoj domáci trh. Nepristúpili napríklad ani k dohovoru OSN z roku 1958, ktorý de facto stanovil minimálne štandardy bezpečnosti a ochrany životného prostredia pre automobilový sektor.

V praxi to znamená, že výrobcovia, ktorí chcú predávať  svoje automobily v USA musia vyrábať špecifické modely pre americký trh. Pre mnohých európskych výrobcov, ako je napríklad Peugeot alebo Renault sa to jednoducho neoplatí, pretože zisky z predaja malého objemu áut by pravdepodobne neprevýšili náklady spojené so vstupom na americký trh.

„Dopyt tam pravdepodobne je, ale nie je tak veľký, aby výrobca vytvoril špecifický model,“ naznačila Freund, ktorá je bývala hlavná ekonómka Svetovej banky.

Časy sa však menia. Dodávateľské reťazce sú čím ďalej tým viac globalizované, menia sa aj vzorce správania spotrebiteľov. „Ako sa dopyt po vozidlách presúva z amerického trhu, tak existuje stále menej stimulov na výrobu modelov špeciálne navrhnutých tak, aby spĺňali americké bezpečnostné predpisy a schvaľovacie postupy,“ uvádza sa v štúdii.

Kto sa pridá ku komu?

Väčšia harmonizácia právnych predpisov, ktorá je základným kameňom TTIP má pre automobilový sektor zjavné výhody, pretože umožní výrobcom ako Peugeot, ktorý má svoju výrobnú halu aj na Slovensku, vstúpiť na americký trh bez dodatočných nákladov a umožní im tak navýšiť celkovú výrobu. Uskutočniť ju však nebude jednoduché.

Automobilky, ktoré predávajú na americkom trhu v súčasnosti musia získať certifikáciu o súlade s existujúcimi zákonmi. Za testovanie vozidiel však zodpovedajú sami. V rámci OSN dohovoru z 1958, ktorý sa uplatňuje aj v EÚ musia automobilky predkladať jednotlivé modely do štátnych testovacích zariadení, ktoré ich formálne schvália alebo odmietnu.

Keďže dohovor prijali ďalší veľký výrobcovia ako Japonsko a Kórea, mohlo by sa zdať, že najjednoduchším riešením je, aby sa pripojili aj Spojené štáty. Petersen Institute však upozorňuje, že náklady by mohli byť až príliš vysoké.

„Logicky nie je uskutočniteľné prejsť z vlastnej certifikácie na modelový systém schvaľovania, pretože USA by museli vytvoriť nový štátny subjekt na spracovanie bezpečnostných predpisov pre autá, prepísať zákony tak, aby sa upravili zmeny v zodpovednosti za chybné vozidlá a súčiastky a taktiež by museli vybudovať novú infraštruktúru na testovanie bezpečnosti,“ uvádza sa v štúdii.

Namiesto toho autori tvrdia, že „vzájomné uznávanie“ noriem je nákladovo najefektívnejší spôsob ako integrovať oba trhy.

Asociácia európskych výrobcov automobilov (ACEA) a Rada amerického automobilového sektora (AAPC) podporili výsledky štúdie s tým, že hlbšia regulačná integrácia budú prospešná pre obe strany Atlantiku.

Aké sú hrozby?

Vzájomné uznávanie bezpečnostných certifikátov však nie je bez potenciálnych rizík. Dva najväčšie európske orgány venujúce sa harmonizácii technických a elektrotechnických štandardov, CEN a CENELEC, nedávno upozornili, že tento princíp bude „zvýhodňovať americké spoločnosti dovážajúce do EÚ bez toho, aby dochádzalo k recipročnému zvýhodňovaniu európskych spoločností vstupujúcich na americký trh“.

Cécile Toubeau z environmentálnej skupiny Transport and Environmnet vyzdvihla príklad pravidiel pre bezpečnosť chodcov, ktoré musia dovezené vozidlá spĺňať. Poukázala napríklad na nárazníky, ktoré sú bežné na veľkých amerických nákladných automobiloch, ale v EÚ sú zakázané. Vzájomné uznávanie by teda mohlo byť lákavé pre politikov, „nie je to však také jednoduché“, povedala Toubeau pre EurActiv.

Európska automobilová asociácia tvrdí, že vzájomné uznávanie pre existujúce modely by platilo iba v obmedzenej miere a to na detaily, ako napríklad výška spätných zrkadiel či umiestnenie predných svetiel. Úplné vzájomné uznávanie by sa vzťahovalo len na nové typy vozidiel, ako napríklad eklektické vozidlá.

Petersen Insitute v rámci štúdie analyzoval aj rozdiely v bezpečnostných predpisoch EÚ a USA. Po porovnaní počtu nehôd a počtu obetí došli k záveru, že „bezpečnosť áut v krajinách EÚ sa štatisticky nelíši od Spojených štátov amerických“.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA