Aká je „absorpčná kapacita“ Únie?

Poslanci Európskeho parlamentu považujú rozširovanie za jeden z najsilnejších politických nástrojov EÚ, nová správa sa však zameriava na absorpčnú kapacitu Únie a vyzýva k vytvoreniu multilaterálneho rámca ako odrazový mostík k plnému členstvu.

Pozadie

Podľa strategického dokumentu, prijatého v novembri 2005 je cieľom Komisie uskutočňovať „starostlivo riadený proces rozširovania“, ktorý spočíva na princípoch konsolidácie, kondicionality a komunikácie (EurActiv.sk, 10. november 2005).

Otázky

Európsky parlament na svojom plenárnom zasadnutí 15. marca 2006 diskutoval o správe predsedu Výboru EP pre zahraničné záležitosti, nemeckého poslanca Elmara Broka, o budúcej stratégii rozširovania EÚ. Iniciatívna správa je kritickým pohľadom na stratégiu rozširovania z dielne Komisie, zverejnenej koncom roka 2005. Plénum Parlamentu bude o správe hlasovať 16. marca 2006.

Správa okrem iného:

  • vyzýva k prijatiu komplexnejšej celoeurópskej stratégie, ktorá by odpovedala na „legitímne obavy“ obyvateľstva;
  • vyzýva Komisiu, aby vyjasnila princípy „absorpčnej kapacity“ Únie v správe, ktorú má predložiť Parlamentu do 31. decembra 2006;
  • vyzýva k autorizácii Výboru EP pre zahraničné záležitosti a Výboru EP pre ústavné záležitosti, aby mohli riešiť problém absorpčnej kapacity Únie vo vlastnej iniciatívnej správe;
  • pripomína Rade, že každé ďalšie rozšírenie Únie musí byť podmienené dostatočnými rozpočtovými zdrojmi;
  • vyzýva k zvýšeniu rozpočtu Predvstupového partnerstva (IPA) a Susedstva a partnerstva (ENPI);
  • vyzýva k vypracovaniu návrhu rámca pre „úzke multilaterálne partnerstvo s EÚ“, do ktorého by na ceste k plnému členstvu mali mať možnosť vstúpiť všetky krajiny s potvrdenou perspektívou členstva.

K Turecku správa poznamenáva, že tempo reforiem sa v roku 2005 spomalilo. Zdôrazňuje očakávania a podmienky, spojené so žiadosťou Ankary o členstvo v EÚ, a uvádza, že Turecko by malo „čo najskôr predstaviť plán vrátane časového rámca a špecifických opatrení pre splnenie týchto podmienok“. V súvislosti so stále nedokončenou implementáciou doplnkového protokolu k Ankarskej dohode správa Turecku pripomína, že „uznanie všetkých členských štátov je nevyhnutnou súčasťou prístupového procesu“.

U Chorvátska správa uvítala „dostatočný pokrok“ krajiny a „plnú spoluprácu“ s medzinárodným trestným tribunálom p vojnové zločiny v Haagu. Správa poznamenáva, že hoci Chorvátsko „spĺňa potrebné politické kritériá“ pre členstvo v EÚ, na poli reformy súdnictva, boja proti korupcii a zlepšovania situácie rómskej populácie „stále zostáva mnoho výziev“.

Pri hodnotení situácie na Západnom Balkáne správa uvádza, že „nezamestnanosť v regióne je stále neprijateľne vysoká“ a vyzýva Komisiu, aby urobila z vytvárania nových pracovných miest „jednu zo svojich priorít celkovej politiky týkajúcej sa regiónu“.

Pozície

Komisár pre rozširovanie Olli Rehn vo svojom príspevku do diskusie uviedol, že „energia Komisie je zameraná na mierov zjednotenie juhovýchodnej Európy“. Zároveň povedal, že „sa musíme vyhnúť tomu, aby sa z rozširovania stal rukojemník teologickej debaty o konečných hraniciach Európy“. Rehn uznal, že tempo rozširovania EÚ „musí brať do úvahy absorpčnú kapacitu Únie“, a vyhlásil, že „by bolo úplne nezodpovedné prerušiť cenný proces, ktorý pomáha vytvárať stabilné a efektívne partnerstvá v najnestabilnejších častiach Európy“. „Pred dobro Európy by sme nemali spochybniť tieto základy,“ dodal.

Europoslankyňa Doris Pack (EĽS-ED) uviedla, že „zatiaľ neexistuje odpoveď na otázku, kde ležia hranice EÚ. Pre mňa sú hranice dosiahnuté vstupom Bulharska, Rumunska a krajín Západného Balkánu. Pre ostatné krajiny potrebujeme efektívny nástroj v rámci politiky susedstva.“

Podľa poslancov Angeliky Beer a Joosta Lagendijka z frakcie Zelených skutočnosť, že Brokova správa spochybňuje absorpčnú kapacitu EÚ a navrhuje alternatívy k plnému členstvu, „vysiela nebezpečný signál v čase prílivu do regiónu – s pokračujúcou diskusiou o budúcom statuse Kosova, Čiernej Hory a bosnianskej ústavy.“ Francia Zelených/EFA zároveň „plne podporuje záväzky, uvedené v správe“, a vyzýva europoslancov, „aby nenarúšali konsenzus o budúcnosti rozširovania“.

Podpredseda Socialistickej skupiny, holandský poslanec Jan Marinus Wiersma je presvedčený, že „multilaterálna štruktúra by mala byť otvorená pre krajiny s perspektívou členstva v EÚ – no iba ak sa samy rozhodnú pre túto možnosť ako krok k dosiahnutiu cieľa členstva v EÚ.“ Socialisti veria, že EÚ musí byť otvorená novým členom, no existujúca Zmluva z Nice nie je vhodným východiskom pre ďalšie rozhodovanie o rozširovaní EÚ.

Belgická poslankyňa Annemie Neyts v mene frakcie Liberálov uviedla, že nevníma „absorpčnú kapacitu Únie ako geografický pojem. Ak má Únia problém, prijímať nových členov, je to dôsledkom potreby reformovať jej inštitúcie.“ Zdôraznila, že „najdôležitejšie je, aby EÚ dodržala svoje prísľuby členstva, najmä čo sa týka Západného Balkánu.“ Podľa názoru švédskej poslankyne Cecilie Malmstrom „ak dnes pevne stanovíme hranice Európskej únie, predčasne obmedzíme šírenie demokracie“. 

REKLAMA

REKLAMA