Barroso a Rehn presadzujú integráciu Západného Balkánu

Predseda Komisie José Manuel Barroso bude počas svojej prvej oficiálnej návštevy v regióne Západného Balkánu podporovať rýchlejší pokrok prostredníctvom novej dohody o voľnom obchode.

 

Pozadie

Predseda Komisie José Manuel Barroso a komisár pre rozširovanie Olli Rehn v nasledujúcich dňoch navštívia Západný Balkán, aby podporili úsilie štátov regiónu o európsku integráciu. od 15. do 18. februára navštívia Chorvátsko, Srbsko a Čiernu Horu (vrátane Kosova), bývalú Juhoslovanskú republiku Macedónsko (fYROM), Albánsko a Bosnu a Hercegovinu.

Na Solúnskom summite v roku 2003 sa členské štáty EÚ dohodli na jasnej európskej perspektíve pre balkánske štáty. EÚ v rokoch 2005-2006 regiónu poskytne finančnú pomoc vo výške približne 5 miliárd eur.

Koncom januára 2006 Komisia predstavila sériu opatrení, zameraných na podporu hospodárskeho rozvoja a spolupráce na Západnom Balkáne. Balíček zahŕňa návrhy na zjednodušenie vízového režimu, podporu občianskej spoločnosti, dialóg s EÚ, zavádzanie nových systémov štipendií a založenie novej regionálnej školy pre štátnu správu.

Kľúčovým návrhom balíčka je uzavretie regionálnej dohody o voľnom obchode, ktorá by zahŕňala Srbsko a Čiernu Horu (vrátane Kosova), Bosnu a Hercegovinu, Albánsko, Chorvátsko a Macedónsko. Dohoda by nahradila doterajší systém 31 bilaterálnych dohôd o voľnom obchode (EurActiv.sk, 03. február 2006).

Otázky

Obaja predstavitelia EÚ budú cestovať podľa nasledujúceho programu a budú sa zaoberať nasledujúcimi otázkami:

Záhreb, Chorvátsko (15.-16. február 2006): Chorvátsko rokuje o svojom vstupe do EÚ od októbra 2005. Na základe doterajšieho úspešného priebehu screeningového procesu Komisia nedávno odporučila Rade otvorenie negociačnej kapitoly Veda a výskum. Pred svojím odchodom do regiónu Komisár Rehn uviedol, že je dôležité , aby Chorvátsko pokračovalo s spolupráci s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY).

Jedným z cieľov oficiálnej návštevy je podpora návrhu Komisie vytvoriť v regióne novú zónu voľného obchodu. Prvou reakciou Záhrebu bolo, že by radšej zostal v Stredoeurópskej zóne voľného obchodu (CEFTA) a rozšíril ju. Navrhovaná Východoeurópska zóna voľného obchodu by nahradila CEFTU, ktorej členmi sú aj Bulharsko, Chorvátsko a Rumunsko. Sofia a Bukurešť z CEFTY vystúpia po svojom vstupe do EÚ. Naopak vstúpi sa chystá Macedónsko, nasledovať bude zrejme aj Ukrajina. „Stále zvažujeme, či by [regionálna obchodná spolupráca] mala spočívať na základe CEFTY alebo niečoho iného. Myslím, že CEFTA je možnosť, ktorú dôkladne zvážime,“ uviedol Rehn.

Belehrad, Srbsko a Čierna Hora (16. február): Srbsko a Čierna Hora začali v novembri 2005 rokovania o Stabilizačnej a asociačnej dohode (SAD), no hrozí im pozastavenie rokovaní kvôli nedostatočnej spolupráci srbských úradov s ICTY.

Olli Rehn uviedol, že hlavná žalobkyňa ICTY Carla del Ponte vyjadrila svoju nespokojnosť so spoluprácou Srbska a Čiernej Hory s Haagskym tribunálom. Del Ponte je presvedčená, že Belehrad neplní požiadavky tribunálu a musí zadržať Ratka Mladiča. Rehn vyjadril túžbu EÚ, aby Srbsko a Čierna Hora podpísala Stabilizačnú a asociačnú dohodu s EÚ do konca roka 2006 bez ohľadu na výsledok referenda o nezávislosti Čiernej Hory, naplánovaného na apríl. Nedávny prieskum verejnej mienky ukázal, že nezávislosť od Srbska podporuje približne 40% Čiernohorcov, zatiaľ čo 32% je proti. Srbsko je rovnako ako EÚ proti oddeleniu provincie.

„Srbsko si musí vybrať medzi európskou perspektívou a nacionalistickou minulosťou,“ vyhlásil Olli Rehn nedávno. Srbskí predstavitelia uviedli, že cieľom krajiny je získanie plného členstva v EÚ do roku 2012.

Čo sa týka návrhu Komisie o zóne voľného obchodu, Srbsko ho uvítalo, no uviedlo, že nie je dostatočne komplexný. „Voľný obchod je nutnosť, no nestačí,“ vyhlásil srbský podpredseda vlády Miroljub Labus v rozhovore pre Transitions Online. „Potrebujeme investície, no návrh sa investičnou politikou príliš nezaoberá“.

Priština, Kosovo (17. február): Kosovo, právne stále súčasť Srbska, y malo 20. februára začať priame rokovania s Belehradom. Rokovania vo Viedni budú prebiehať pod záštitou vyslanca OSN Marttiho Ahtissariho. Kosovskí lídri budú presadzovať nezávislosť provincie, zatiaľ čo srbskí vyjednávači budú výrazne proti. Lídri etnických Albáncov musia k rokovaniam „pristupovať realisticky“, uviedol Rehn.

Skopje, Macedónsko (17. február): EÚ v decembri 2005 udelila Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko status kandidátskej krajiny. Skopje si však na rozhodnutie o prípadnom začatí prístupových rokovaní s EÚ bude musieť počkať do konca roka 2006. Podľa predstaviteľov EÚ rokovania závisia od úrovne reforiem v Macedónsku.

Macedónsko podľa Rehna „zatiaľ nie je pripravené začať prístupové rokovania.“ „Komisia sa neponáhľa s odporučením prístupových rokovaní, kým krajina nie je pripravená. Situáciu budeme pravidelne hodnotiť a začatie rokovaní odporučíme až po dosiahnutí dostatočnej úrovne splnenia Kodanských kritérií“.

Tirana, Albánsko (18. február): Albánsko čoskoro uzavrie Stabilizačnú a asociačnú dohodu s EÚ. Trojročný negociačný proces bol uzavretý začiatkom februára a dokument teraz musí schváliť všetkých 25 členských štátov EÚ. Oficiálny podpis dohody sa očakáva v polovici roka 2006.

Sarajevo, Bosna a Hercegovina (18. február): Bosna a Hercegovina začala rokovať o SAD v novembri 2005. Rokovania údajne pokračujú dobre, pri udržaní súčasnej úrovne spolupráce by mohli byť ukončené do konca roka 2006.

Nasledujúce kroky:

  • Ministri zahraničných vecí krajín EÚ a Balkánu by sa mali neformálne stretnúť 10.-11. marca 2006 v Salzburgu.  

REKLAMA

REKLAMA