Belehrad a Podgorica podajú žiadosť o členstvo v EÚ

Srbsko aj Čierna Hora si čoskoro podajú oficiálnu žiadosť o členstvo v Európskej únii. S odvolaním sa na bruselské zdroje to napísal denník Financial Times.

Napriek nálade, nie celkom naklonenenej ďalšiemu rozširovaniu kým sa Únia nedostane z inštitucionálnej krízy, niektoré krajiny sa rozhodli posunúť sa v úsilí o členstvo ďalej. Brusel očakáva, že Srbsko aj Čierna hora podajú oficiálne prihlášky v priebehu nasledujúcich troch mesiacov, píše Financial Times. Čierna Hora tak podľa informácii britského denníka urobí pravdepodobne už v novembri a Čierna Hora v januári budúceho roka, po ohodnotení spolupráce Belehradu s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu v Haagu (ICTY).

Po podaní ofociálnej žiadosti o členstvo v EÚ, uchádzač môže získať štatút kandidátkej krajiny. Rozhoduje o tom Európska rada na základe stanoviska Európskej komisie. K dnešnému dňu majú tento štatút Chorvátsko, ktoré by mohlo ukončiť prístupové rozhovory už do konca budúceho roka, Turecko, kde rozhovory postupujú aj pre nedostatok politickej vôle v samotnej Únii veľmi pomaly a Macedónsko. V prípade posledného menovaného sa rozhovory o prsitúpení ešte ani nezačali a súčasná politická situácia nedáva veľkú nádej, že by sa tak malo v dohľadnej dobe stať.

Podľa predbežných informácii o obsahu hodnotiacich správ Európskej komisie, ktoré budú zverejnené neskôr tento týždeň (5. novembra), Čierna Hora musí pridať najmä v reforme súdnictva a ukázať väčšiu politickú vôľu v boji proti korupcii. Problémom je aj organizovaný zločin, pranie špinavých peňazí a obchod s drogami. Komisia ale pochváli politický konsenzus, ktorý v krajine existuje pokiaľ ide o európske témy. Krajina splnila jednu z kľúčových podmienok pre liberalizáciu vízového režimu s EÚ – začala vydávať biometrické pasy.

Srbsko prešlo turbulentným rokom, ktorý sa niesol v znamení jednostraneného vyhlásenia nezávislosti srbskej provincie Kosovo. To v konečnom dôsledku viedlo k rozpadu vlády Vojislava Koštunicu. Z predčasných volieb vzišla vláda, všeobecne označovaná za proeurópsku a správa pravdepodobne ocení novonadobudnutý konsenzus, pokiaľ ide o európske smerovanie krajiny. Hoci Únia nikdy neformulovala uznanie Kosova zo strany Belehradu ako podmienku pre členstvo, čaká do Srbska, že ku Kosovu zaujme “konštruktívny prístup”, napríklad k účasti Kosova v regionálnych iniciatívach.

V súčasnosti ale najviac bráni približovaniu sa Srbska k EÚ postoj niekoľko málo členských krajín, ktoré blokujú implementáciu obchodnej dohody, ktorá je súčasťou Stabilizačnej a asociančej dohody. HolandskoBelgicko trvajú na tom, že Srbsko musí najprv vydať zostávajúcich hľadaných podozrivých z vojnových zločinov.

REKLAMA

REKLAMA