Bielorusko sa pripravuje na parlamentné voľby

V Bielorusku panuje pred parlamentnými voľbami 19. marca atmosféra strachu a napätia. Očakáva sa, že aj úradujúci prezident Lukašenko zvíťazí a udrží sa aj v treťom volebnom období. Západ zvažuje svoje možnosti.

 

Pozadie

Občania Bieloruska, 10-miliónového bývalého sovietskeho štátu , sa budú v prezidentských voľbách 19. marca rozhodovať medzi „stabilitou a bezpečnosťou“, ktorú ponúka súčasný prezident Alexander Lukašenko, a „slobodou, pravdou a spravodlivosťou“, presadzovanou jeho hlavným vyzývateľom, opozičným lídrom Alexandrom Milinkievičom. Západ sa obáva o spravodlivosť a platnosť volieb a považuje víťazstvo Lukašenka za hotovú vec.

Lukašenko, „posledný diktátor v Európe“, ako ho označujú USA, je pri moci od roku 1994 a očakáva sa jeho ďalšie víťazstvo a volebné obdobie. Jeho pôvodné 4-ročný funkčné obdobie vypršalo v roku 1999, no prostredníctvom referenda z roku 1996 bolo predĺžené do roku 2001. V roku 2001 Lukašenko v ostro kritizovaných voľbách získal svoje druhé volebné na poste prezidenta.

Lukašenko tvrdí, že autoritarizmus je jedinou možnou alternatívou nestability. Niekoľkokrát vyhlásil, že v Bielorusku sa nezopakuje tzv. „farebná revolúcia“ z Ukrajiny a Gruzínska. Bielorusko je jediným bývalým sovietskym štátom, ktorý nie je prozápadne orientovaný. Napriek represiám je Lukašenko veľmi populárny.

EÚ s Bieloruskom rokovala o Dohode o partnerstve a spolupráci, ktorá však nikdy nevstúpila do platnosti. Ak by sa tak aj stalo, zmluva by nebola záväzná. Bielorusko nie je ani členským štátom Rady Európy. Možnosti EÚ ovplyvniť Lukašenkovo konanie sú preto obmedzené. Pre šesť vysokých bieloruských predstaviteľov už platí zákaz vydania víz do EÚ, ďalšou možnosťou je dočasné odňatie preferencií vo Všeobecnom systéme preferencií EÚ. V roku 2005 EÚ vynaložila 2 milióny eur na podporu demokratizácie v krajine.

Otázky

Proti súčasnému prezidentovi Lukašenkovi – bývalému dozorcovi vo väznici a vedúcemu poľnohospodárskeho družstva – stoja traja opoziční protikandidáti:

  • Alexander Milinkievič – profesor fyziky, nominovaný Kongresom demokratických síl Bieloruska ako spoločný kandidát opozície.
  • Alexander Kozulin zo Sociálnodemokratickej strany, akademik a bývalý minister školstva. Podľa informácií miestnej tlače je podporovaný Moskvou, aby pripravil o hlasy Milinkieviča. Kozulin sám seba označuje skôr za „alternatívneho“ než opozičného kandidáta.
  • Sergej Gajdukevič z Liberálnodemokratickej strany, vnímaný ako prívrženec Lukašenka.

Ekonomika

Ekonomiku krajiny údajne posilňujú dotácie od Ruska. Najdôležitejším nástrojom je ropa: Bielorusko dostáva ruskú ropu za významne zníženú cenu. Celkový dopad tejto zľavy predstavuje až 30% HDP krajiny.

Štát zamestnáva vyše 90% ľudí, čím dosahuje prakticky plnú zamestnanosť. Súkromných podnikov je málo. Mzdy sú väčšinou nízke, no vyplácané pravidelne a načas. Podľa Svetovej banky bol ekonomický rast Bieloruska v roku 2005 „masívny“. Reálne mzdy vzrástli za posledných 12 mesiacov o 24%. Jedným z Lukašenkových tromfov je stabilita – a ľudia majú tendenciu voliť podľa svojich peňaženiek. Podľa spravodajskej agentúry Interfax Lukašenko vyhlásil, že „pokojne predá moc iným“, keď sa mu podarí nazhromaždiť 100 ton zlata a zahraničných menových rezerv v celkovej hodnote asi desať miliárd amerických dolárov. Mnohí analytici varujú pred hospodárskym krachom v priebehu niekoľkých rokov.

Pozorovatelia volieb

Úrady v Minsku údajne nedávno zakázali účasť pozorovateľov z Gruzínska, očividne zo strachu pred gruzínskou skúsenosťou s Ružovou revolúciou. Z krajiny boli vypovedaní aj pozorovatelia zo Švédska a Dánska. Bieloruské úrady zamietli vstup do krajiny aj skupine poslancov Európskeho parlamentu. Ďalším pozorovateľom z EÚ, ktorí plánovali vycestovať do Minska, neudelili víza. Pod záštitou OBSE bolo do Minska pozvaných vyše 500 pozorovateľov, a svedkami volieb by malo byť aj ďalších 400 ľudí z postsovietskych štátov.

Vlna zatýkaní

Podľa opozičných zdrojov bolo v posledných dňoch zadržaných alebo prenasledovaných približne 300 aktivistov, a viac ako z nich 50 zostalo za mrežami, často za obvinenia ako nadávanie, znečisťovanie okolia a chuligánstvo.

Obvinenia z puču

Šéf vládnej bezpečnostnej služby KGB Stepan Suchorenko uviedol, že „v krajine sa pod rúškom volieb plánuje pokus o prevzatie moci násilím“. Obvinil USA, že sú do toho aktívne zapojené a dodal, že protesty budú vnímané ako „terorizmus“. Tento zločin by mohol viesť k doživotným trestom alebo dokonca trestu smrti. Lukašenko sa jasne vyjadril, že nebude tolerovať masové protesty. Ministerstvo zahraničných vecí oznámilo veľvyslancom, že z Európy a USA že ich krajiny budú brané na zodpovednosť, ak v deň volieb alebo po voľbách vypuknú protesty.

Sankcie Západu

Niekoľko západných krajín pohrozilo zavedením sankcií v prípade, že voľby nebudú slobodné alebo spravodlivé. Európska komisia 16. marca vyzvala Lukašenka, aby okamžite prepustil tých, ktorí boli zadržaní pred voľbami. „Takéto zatýkanie nemá čo robiť pri slobodných a spravodlivých voľbách,“ vyhlásila komisárka pre vonkajšie vzťahy Benita Ferrero-Waldner.

Džínsová revolúcia

Denim je dnes v Bielorusku všeobecne považovaný za symbol slobody a Západu. V septembri 2005 bola protestujúci Nikita Sasim zbitý za to, že mával bieloruskou vlajkou. Na protest si vyzliekol svoju džínsovú košeľu a použil ju ako improvizovanú vlajku. Odvtedy sú stužky z džínsoviny považované za symbol slobody a odporu.

Pozície

Podľa opozičného kandidáta Alexandra Milinkieviča Lukašenko získa približne 80% hlasov. Uviedol, že „bez počítania, či dokonca čakania na ukončenie voľby sa už pripravujú na tento výsledok.“ „Samozrejme, tieto voľby sú absolútne protizákonné,“ povedal Milinkievič, „no zúčastňujeme sa na nich, pretože sú pre naše demokratické sily, žijúce v totalitárnych krajinách jedinou príležitosťou pre dialóg s ľuďmi, šírenie nezávislých informácií a odstránenie obáv ľudí.“

„Nie je úlohou Západu, aby nás poučoval o ľudských právach,“ vyhlásil Lukašenko. „Nech sa starajú o svoje záležitosti. Vykúpali celý Stredný východ v krvi. Vaša demokracia je nasiaknutá krvou,“ povedal.

„Bieloruské úrady by si mali pripomenúť, že EÚ sa jasne vyjadrila o svojej pripravenosti prijať ďalšie vhodné reštriktívne opatrenia proti zodpovedným osobám, ak voľby neprebehnú demokratickým spôsobom,“ uviedla komisárka pre vonkajšie vzťahy Benita Ferrero-Waldner.

Predseda Európskeho parlamentu Joseph Borrell vyjadril „veľké obavy“ z aktuálneho vývoja v Bielorusku. „Európsky parlament v priebehu minulého roka niekoľkokrát uviedol svoje stanovisko k situácii v Bielorusku,“ uviedol Borrell vo svojom stanovisku. Parlament vo svojej poslednej rezolúcii, prijatej 16. februára 2006 odsúdil „pokračujúce zhoršovanie politickej situácie a pretrvávajúce porušovanie občianskych a ľudských práv občanov Bieloruska“. Borrell v mene Európskeho parlamentu opakovane vyzval bieloruských predstaviteľov, aby „rešpektovali medzinárodné štandardy a v súlade s ich ustanoveniami vstúpili do OBSE a OSN a zabezpečili rovnaké práva všetkým kandidátom, ktorí sa zúčastňujú na volebnej kampani“.

Slovenskí europoslanci z frakcie Európskej ľudovej strany – Európskych demokratov Peter Šťastný, Zita Pleštinská a Milan Gaľa 16. marca vyzvali ostatných europoslancov, aby pred nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami „na znak solidarity s bieloruským národom zapálili sviečku vo svojich domoch, bytoch, kanceláriách a vyjadrili tak podporu pre demokratizáciu bieloruskej spoločnosti.“ „Svetlo sviečky symbolizuje nádej na nový život, nový začiatok, slobodu a demokraciu. Bude to krásny znak solidarity Európy s Bieloruskom,“ uviedli poslanci vo svojej výzve.

Vysoký predstaviteľ pre zahraničnú politiku EÚ Javier Solana opísal Bielorusko ako „úplne neeurópsku krajinu, čo sa týka rešpektovania demokracie a ľudských práv. Bielorusi si zaslúžia oveľa viac.“ „EÚ si však neželá izoláciu Bieloruska. To Lukašenko svoju krajinu izoluje. EÚ je otvorená dialógu a jasne stanovila kroky, ktoré musia bieloruskí predstavitelia urobiť pre normalizáciu vzťahov.“

Mladí európski federalisti veria, že „je absolútne neprijateľné, aby sa takýto politický podvod [teda voľby] odohrával v Európe v roku 2006. V Európe nie je miesto pre diktatúry.“

Podľa asistenta tajomníka ministerstva zahraničných vecí USA pre eurázijské záležitosti Daniela Freeda vedú bieloruskí predstavitelia kampaň zastrašovania, strachu a násilia. Freed predpokladá, že prezidentské voľby nebudú iba nedemokratické, ale že to budú „voľby, ktoré si ani nezaslúžia toto označenie.“

Zvláštny vyšetrovateľ OSN pre ľudské práva Adrian Severin vyhlásil, že bieloruskí predstavitelia by „mali okamžite prestať s konaním, zameraným na zastrašovanie oponentov, žurnalistov a ochrancov ľudských práv, a ohrozovať slobodný a spravodlivý priebeh predvolebnej kampane.“

„EÚ potrebuje novú politiku,“ tvrdia Charles Grant a Mark Leonard z Centra pre európsku reformu. „Mala by intenzívne podporovať reformu režimov, no zároveň jasne vyjadriť, že akékoľvek ďalšie represie vyvolajú primeranú odpoveď. Mala by zvýšiť úsilie v podpore občianskej spoločnosti a revidovať svoje metódy pomoci mimovládnym organizáciám.“ Podľa autorov „schopnosť EÚ účinne jednať s Bieloruskom narušili dva faktory. Jedným z nich je, že veľmi málo európskych vlád sa o záležitosť zaujíma – veľvyslanectvo v Minsku má menej ako polovica členských štátov EÚ. Druhým je, že členské štáty zriedka zaujímajú spoločný postoj voči Bielorusku.“

„Nemyslím si, že EÚ je pripravená na členstvo Bieloruska,“ citoval denník Financial Times výrok opozičného kandidáta Alexandra Kozulina. „Európa by sa však mala zaujímať o Bielorusko. Jeho režim je výzvou pre európskej civilizácii“.

REKLAMA

REKLAMA