Bosna je sklamanie, čaká sa na voľby

Napriek tvrdej kritike vnútropolitickej situácie europoslanci v uznesení podporili zrušenie víz pre občanov Bosny a Hercegoviny.

Žiadna vízia spoločnej budúcnosti, nacionalistická a secesionistická rétorika sú hlavné výčitky k všeobecnej politickej atmosfére v Bosne a Hercegovine zo strany Európskeho parlamentu.

Jeho členovia v stredu na plenárnej schôdzi vyzvali v uznesení všetky politické sily, predovšetkým ale vládu Republiky Srbskej, aby rešpektovala Daytonskú zmluvu a s rešpektom sa správali k vysokému predstaviteľovi medzinárodného spoločenstva / špeciálnemu predstaviteľovi EÚ v Bosne Valentinovi Inzkovi, ktorý sa stal v poslednom období terčom viacerých osobných útokov.

Absencia reformného snaženia a zostrené politické vyhlásenia pripisuje Brusel zčasti predvolebnému obdobiu. „Nemyslím si, že by sme mali iba čakať na voľby na to, aké výsledky prinesú voľby v októbri. Musíme začať myslieť v strednodobom horizonte“, povedal v pléne eurokomisár pre rozširovanie Štefan Füle.

Vážnejšie zhoršenie stability a bezpečnosti ale podľa misií EÚ, ktoré sú stále v Bosne prítomné (EUPM a Althea) nehrozí, informoval poslancov komisár Füle.

Uznesenie EP chváli krajinu za to, že splnila veľkú časť podmienok, ktoré jej stanovila cestovná mapa pre bezvízový režim. Možnosť cestovať voľne do EÚ považujú europoslanci podľa textu uznesenia za dôležitý faktor nie len pri integrovaní krajiny do Únie ale aj pri znižovaní medzi-etnického napätia. V ideálnom prípade budú mocť občania Bosny a Hercegoviny cestovať do EÚ, resp. do Schengenského priestoru, bez víz do konca roka 2010.

Medzi najnaliehavejšie úlohy v pokračujúcom prispôsobovaní sa štandardom Únie Parlament zaraďuje reformu súdnictva, rešpektovanie práv menšín, boj proti korupcii a posilňovanie nezávislých médií. Najbezprostrednejšou výzvou zostáva zmena ústavy. Európska komisia požiadala premiéra Špirića, aby založil orgán, ktorý by mal aj po voľbách koordinovať práce na jej príprave.

Vyriešiť majú bosnianske orgány podľa EP situáciu asi 115 tisíc vnútorne vysídlených osôb, tak aby riešenie bolo „férové, komplexné a trvalé“.

Za príklad celému regiónu dávajú v uznesení konanie chorvátskeho prezidenta Iva Josipoviča, ktorý sa nedávno ospravedlnil za prečiny Chorvátska voči Bosne a Hercegovine v 90. rokoch a vzdal hold obetiam na oboch stranách.

Pozície

„EÚ má záujem na tom, aby Bosna a Hercegovina postupovala smerom k členstvu v Európskej únii. Rezolúcia poukázala na možnosti pre Bosnu za predpokladu, že bude plniť kritéria. Musíme byť objektívni, zatiaľ je situácia taká, že si zaslúži kritiku a treba upozorňovať na to, že stanovené kritériá treba plniť“, uviedol pre EurActiv.sk europoslanec Eduard Kukan (SDKÚ-DS), predseda Delegácie EP pre vzťahy s juhovýchodnou Európou.

Treba upozorňovať aj na to, že si nemôže dovoliť to, keď Európsky súd pre ľudské práva prijme nejaké rozhodnutie, ktoré sa priamo dotýka účasti a možnosti zúčastniť sa volieb, aby Bosna a Hercegovina toto rozhodnutie ignorovala. Všetci sme očakávali, že toto rozhodnutie európskeho súdu bude zohľadné v ústave a vo volebnom zákone, ale teraz je už jasné, že sa  tak pred voľbami nestane", konštatuje Kukan. 

„Bohužiaľ, Balkán a oblasť Bosny a Hercegoviny stále môžeme označiť ako oblasť, ktorá by sa dala nazvať „sudom pušného prachu“, povedala v diskusii europoslankyňa za SMER-SD Katarína Neveďalová. Vyjadrila zároveň podporu vízovej liberalizácii.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA