Bosnu a Hercegovinu zachvátili pouličné protesty

Demonštranti v Bosne žiadajú predčasné voľby. Piatkové násilnosti boli najhoršími nepokojmi od skončenia vojny v rokoch 1992-95.

V piatok sa protesty z mesta Tuzla na severe Bosny a Hercegoviny, kde nepokoje v stredu vypukli, presunuli aj do ďalších miest. Na začiatku vyhnalo ľudí do ulíc zatváranie tovární. Rozhnevaný dav v Sarajeve zapaľoval autá a vládne budovy. Oheň mal dokonca zasiahnuť aj národný archív.

Po piatkovej eskalácii pouličných násilností prišlo cez víkend k miernemu upokojeniu.

Požiadavky protestujúcich podporili v záujme upokojenia situácie aj dve zo strán vládnej koalície. Vláda zvolala svoje mimoriadne zasadanie a vyzvala občanov na diskusiu.

Ekonóm a aktivista Almit Arnaut, jeden z protestujúcich v Tuzle, vyhlásil, že demonštranti nemajú čo stratiť: „V uliciach nás bude čoraz viac.“ V krajine s necelými štyrmi miliónmi obyvateľov je bez práce 550 000 ľudí.

Kým v piatok demonštrovali v uliciach tisícky ľudí, v nedeľu žiadalo odstúpenie vlády pred jej budovou iba niekoľko stoviek občanov.

Za tri kritické dni protestov sa zranilo najmenej 150 ľudí, 44 polícia zatkla. Protesty sa tiež takmer výhradne sústredili na územie Bosniansko-chorvátskej federácie.

Hovorca komisára pre rozšírenie Štefana Füleho vyzval demonštrantov a políciu, aby sa neuchýlili k násiliu. „Občania majú právo vyjadriť svoju nespokojnosť prostredníctvom nenásilných stretnutí . Ľutujeme vysoký počet zranených osôb a vyzývame všetky zúčastnené strany, aby sa vyhli násilným činom a zapojili sa do dialógu na riešenie problémov," povedal hovorca.

Chorvátsky predseda vlády Zoran Milunovič však uviedol, že podiel viny na vzniknutej situácii má kvôli nekoherentnej a nejasnej politike aj Európska únia.

Líder bosnianskych Chorvátov Željko Komšič si myslí, že podobné protesty boli len otázkou času: „To čo sa deje bolo dlho očakávané. Ak by mali niektorí ľudia odstúpiť, tak aj odstúpia.“

Minister bezpečnosti Bosny a Hercegoviny Fahrudin Radončič volá po „protikorupčnom cunami“. „Zažili sme 17 rokov extrémnej chudoby a občania sa cítia okradnutí.“

Politický analytik Gojko Berico pre Reuters uviedol, že „pokým bude existovať etnické rozdelenie, hlboko zakorenená korupcia a rodinkárstvo, pre spoločnosť nebude riešenie.“

Podľa bývalého vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu Christiana Schwarz-Schillinga sa v Bosne môže sformovať organizované hnutie potom, čo chudoba narazí na istú bariéru: „V krajine je pušného prachu dosť.“

Slovenský europoslanec Eduard Kukan (EĽS, SDkÚ-DS), ktorý predsedá aj Delegácii pre vzťahy so západným Balkánom, poznamenal, že „frustrácia nad Bosnou nadobudla za posledný rok nové rozmery“. „Je načase, aby sa politickí lídri zobudili a uvedomili si, že musia presadiť zmeny vo volebnom zákone a implementovať rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva," vyhlásil Kukan v rozprave v Európskom parlamente.

Podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák tiež vyzval na zastavenie násilností a dodal, že vôľu po zmene, ktorú občania krajiny v týchto dňoch vyjadrili, je potrebné využiť na naštartovanie modernizačných procesov.

(EurActiv/Reuters)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA