Bulhari a Rumuni protestujú

Vlády Rumunska a Bulharska tvrdo zareagovali proti návrhu Spojeného kráľovstva a Írska, ktoré, na rozdiel od Slovenska, odmietli otvoriť svoje pracovné trhy pracovníkom z dvoch balkánskych krajín.

trh práce, sociálna, zamestnanosť,
trh práce, sociálna, zamestnanosť,

 

Pozadie:

Británia spolu s Írskom a Švédskom ukázala novým členským krajinám v roku 2004 svoju prívetivú tvár, keď im úplne otvorila svoj pracovný trh. Odhadovaná imigrácia nových pracovníkov do Spojeného kráľovstva sa mala pohybovať medzi 13 a 18 tisíc. Toto číslo bolo niekoľkonásobne prekročené. Zodpovedné úrady odhadujú počet pracovníkov z nových členských štátov od roku 2004 na minimálne 400 tisíc. Analytici sa väčšinou zhodujú, že táto pracovná sila znamenala pre Britániu jednoznačný prínos. Počas uplynulých dva a pol roka otvorilo občanom nových štátov svoje pracovné trhy úplne ďalších päť krajín a päť ďalších predstavilo plány, podľa ktorých ich otvoria postupne, čím Nemecko a Rakúsko ostali osamotené v politike zamietania prístupu k ich pracovným pozíciám svojim východným susedom.

Otázka sa znova stala aktuálnou v súvislosti so vstupom Bulharska a Rumunska v januári 2007. Mnoho členských štátov, vrátane tých, ktoré do EÚ vstúpili v roku 2004, pozorne sledujú vývoj rozhodovania v Británii a nie je vylúčené, že budú postupovať rovnako.

Otázky:

Minister vnútra Veľkej Británie, John Reid, 24. októbra 2006, vyhlásil, že vláda rozhodla obmedziť prístup pracovníkom z Rumunska a Bulharska na britský pracovný trh. Výnimku budú tvoriť malé skupiny vysoko kvalifikovaných pracovníkov a asi 20 tisíc sezónnych pracovníkov v potravinárskom priemysle a poľnohospodárstve. Írsky kabinet rozhodol úplne zatvoriť dvere svojho trhu práce pred Bulharmi a Rumunmi, a to bez akejkoľvek výnimky. Neprekvapilo Nemecko, ktoré zverejnilo svoje rozhodnutie udržať pracovnú migráciu zo spomínaných krajín na uzde.

Podľa európskych noriem budú Bulhari a Rumuni napriek tomu môcť cestovať do členských krajín ako turisti a pracovať ako samostatne zárobkovo činné osoby.

Pozície:

Britský minister vnútra John Reid uviedol: „Európa už dlhé roky prosperuje z toho, že umožňuje ľuďom voľne sa pohybovať a obchodovať. Avšak rozširovanie EÚ prináša so sebou nové výzvy, s ktorými sa treba náležite vysporiadať. Tu, ako aj kdekoľvek inde, predstavuje riadená migrácia správnu cestu. V roku 2004, keď do Únie vstúpilo 10 nových štátov, poskytli sme ich občanom voľný prístup na náš pracovný trh. Avšak Systém registrácie pracovníkov zabezpečil, že ľudia k nám prišli pracovať a nie poberať dávky. Toto možno považovať za úspech. Pracovníci z nových členských štátov zaplnili medzery na trhu, vrátane kľúčových služieb vo verejnom sektore, akými sú zdravotníctvo a sociálna starostlivosť a prispeli k rastu a prosperite britskej ekonomiky. Štúdie neobjavili žiadne dôkazy o tom, že by brali prácu britským občanom či tlačili na pokles miezd. Spojené kráľovstvo si ponechá kontrolu nad prístupom rumunských a bulharských občanov na britský trh práce počas obdobia tranzície. Otvorenie trhu práce bude zohľadňovať jeho potreby, ako aj od stanoviská, ktoré zaujmú ostatné členské krajiny. Taktiež budeme od zamestnávateľov očakávať, že sa pri akýchkoľvek nedostatkoch pracovných síl v pozíciách s nízkymi kvalifikačnými požiadavkami v Británii, budú obracať výhradne na pracovníkov z EÚ. Môžeme teda už dnes zodpovedne prehlásiť, že od 1. januára 2007 budeme postupne vyraďovať programy podporujúce migráciu nízko kvalifikovaných pracovných síl z krajín mimo EÚ.“

Írsky minister podnikania, obchodu a práce Micheál Martin, sa pre Irish Times vyjadril, že rozhodnutie vlády je oprávnené, kvôli zahraničným pracovným silám momentálne zamestnaným v Írsku. „Ich počet je mimoriadne veľký. Je to jedna z najrapídnejších vĺn imigrácie, ktoré kedy ktorákoľvek krajina zažila. Iným krajinám trvalo 30 až 40 rokov, než dosiahli takýto stav. Vytvára to tlak na vzdelávanie, bývanie, dopravu i zdravotníctvo. Dnes je hlavnou výzvou integrácia.“

Hovorca bulharského Ministerstva zahraničných vecí Dimitar Tsanchev uviedol: „Podobné rozhodnutia sú podľa Zmluvy o pristúpení súčasťou výsad národných vlád, no domnievame sa, že takéto obmedzenia poškodzujú práva bulharských pracovníkov oproti krajinám, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004. Všetky analýzy relizované v Bulharsku potvrdzujú, že nie je dôvod očakávať masovú emigráciu z Bulharska do Spojeného kráľovstva po 1. januári 2007. Chápeme obavy britskej strany v súvislosti s imigráciou pracovníkov, no napriek tomu sme presvedčení, že túto otázku nemožno vyriešiť pomocou reštrikčných opatrení. Bulharsko bude uvažovať o prípadných recipročných opatrení voči Veľkej Británii a akúkoľvek inú krajinu EÚ, ktorá by uvalila obmedzenia na bulharských pracovníkov.“

Rumunský premiér Calin Tariceanu povedal, že jeho vláda „urobila všetko pre to, aby predišla tomuto opatreniu”, ktoré „pestuje nedôveru v EÚ”.

David Davis, tieňový minister vnútra a člen britskej Konzervatívnej strany sa vyjadril: „Toto vyhlásenie je zaujímavejšie tým, na čo neodpovedá a o čom nehovorí.“ Pripomína, že konzervatívci „v princípe“ požadovali obmedzenie práv pracovníkov približne pred dvoma mesiacmi a dodáva: „Kde sú podrobnosti?“ Podľa neho Reidovi „jednoducho vykĺzlo obmedzené písomné vyhlásenie, ktorého cieľom bolo predovšetkým stať sa hviezdou zajtrajších titulkov, pričom však nerieši niekoľko veľmi dôležitých otázok.“

Nick Clegg, hovorca ministerstva vnútra (člen strany Liberálnych demokratov) povedal, že navrhovaný program „vyžaduje mnoho úsilia od imigračných úradov“, ktoré však Reid nepovažuje za vhodné pre tento účel. Dodal, že diskriminácia nízko kvalifikovanej pracovnej sily môže viesť k vzniku čierneho trhu a britská vláda mala spraviť oveľa viac pre to, aby presvedčila južnú Európu, aby „prijala rozumné množstvo pracovníkov predtým, než sa rozhodne o tomto núdzovom systéme zapĺňania medzier, ktorý s veľkou pravdepodobnosťou fungovať.“

Brendan Barber, tajomník britskej Konfederácie odborových zväzov (TUC), uviedol: „Hrozí, že, dnešné vyhlásenie bude mať opačný efekt, než mali jeho tvorcovia v úmysle. Je to preto, že britská vláda nedokáže zabrániť voľnému pohybu pracovných síl nových občanov EÚ, ako ani predísť tomu, aby pracovali ako samostatne zárobkovo činné osoby, keď tu už raz budú.“ Falošné živnosti či platby na ruku sú dva najbežnejšie spôsoby, akými zneužívajú pracovníkov v Spojenom kráľovstve. Správnou odpoveďou na rozšírenie EÚ je dôsledné vynucovanie práv, čím by sa zabránilo vykorisťovaniu kohokoľvek, kto pracuje v Británii, a nie opatrenia, ktoré len ďalej zhoršia zaobchádzanie s pracovníkmi.”

Vedúca politiky ľudských zdrojov Konfederácie britského priemyslu (CBI), Susan Anderson, obmedzenia privítala: „Migranti sú pre Britániu životne dôležití. Súčasní imigranti za prácou zo strednej Európy znamenali príliv potrebných schopností i tvrdej práce, čo znamenalo značný prínos pre ekonomiku. Počet týchto pracovníkov však vysoko prekročil očakávania, a preto je správne uplatniť rozvážny prístup a zaviesť dočasné obmedzenia na Rumunsko a Bulharsko.“

John Walker, predseda odboru pre európske záležitosti Federácie malých podnikov (FSB), odsudzuje tieto plány a argumentuje, že vytvoria „neporiadok, ktorý budú musieť znášať predovšetkým zamestnávatelia“. Dodáva: „Firmy neprijmú rolu pseudo-imigračných úradníkov. Po tom, čo sa s predošlými novými členmi zaobchádzalo určitým spôsobom, ktorý bol pre všetkých jasný, odlišné zaobchádzanie s Bulharmi a Rumunmi je neférové aj voči zamestnávateľom a malým firmám.“

Slovensko oficiálne oznámilo otvorenie svojho pracovného trhu pre pracovníkov z Rumunska a Bulharska 17. októbra 2006. O rozhodnutí Slovenska informoval slovenský minister zahraničných vecí Ján Kubiš na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy v Luxemburgu. Slovensko sa tak stalo treťou krajinou, ktorá zverejnila takéto rozhodnutie. Predtým tak už urobili Fínsko a Estónsko. Podobné plány avízovala Česká republika.

 

REKLAMA

REKLAMA