Chorvátsko a Macedónsko – najbližšie k EÚ

Chorvátsko by mohlo vstúpiť do EÚ do piatich rokov. Turecko je politicky citlivá otázka a Macedónsko zatiaľ len čaká na dátum začatia prístupových rokovaní.

Pozadie

Správa Komisie, resp strategický dokument, ktorý sumarizuje pokrok dosiahnutý za posledných 12 mesiacov každou kandidátskou a potenciálne kandidátskou krajinou, bude oficiálne prijatý 6. novembra 2007.

Otázky

Denník Financial Times v dnešnom vydání uvádza hlavné body a zistenia správy. Vyplýva z nej, že členstvo niektorej z balkánskych krajín s výnimkou Chorvátska, je v blízkej budúcnosti nepravdepodobné.

Všetky balkánske krajiny zápapasia s prebujnelou korupciou a organizovaným zločinom, čo Komisia identifikuje ako najpálčivejší problém.  

Len pri Chorvátsku sa predpokladá, že by mohlo vstúpiť do EÚ do piatich rokov. Preto aj hodnotenie Komisie vyznieva podľa FT najpozitívnejšie pre neho. Prístupové rokovania, ktoré sa začali v roku 2005 (odložené boli o pár mesiacov kvôli nedostatočnému úsliu Chorvátska zatknúť vojnového zločinca Ante Gotovinu) vstupujú do rozhodujúcej fázy. Popracovať musia Chorváti na vzťahu k menšinám, najmä etnickým Srbom, ktorí stále čelia diskriminácii. 

Ekonomická integrácia s EÚ napreduje k spokojnosti oboch strán. Nedostatky vidí EÚ zatiaľ v daňových zákonoch a nedostatočnej reštrukturalizácii lodiarskeho priemyslu. 

Ďalšou krajinou, ktorá urobila zatiaľ najväčší pokrok na ceste do EÚje práve Macedónsko. Status kandidátskej krajiny získalo v decembri 2005, na určenie dátumu začiatku prístupových rokovaní však ešte stále čaká. Macedonský denník Dnevnik s odvolaním sa na zatiaľ nezverejnenú správu Komisie píše, že Komisia neodporučí začať prístupové rokovania. Skopje si veľa sľubuje najmä od Slovinského predsedníctva v prvej polovici budúceho roka aj od faktu, že ďalší balkánsky štát – Chorvátsko je už pomerne v pokročilom štádiu prístupových rokovaní. 

Pridanou hodnotou, ktorú môže priniesť Macedónsko do EÚ, by mala podľa oficiálnych predtaviteľov byť fungujúca multietnická spoločnosť. Tá prešla najväčšou krízou v roku 2001, ktorú sa medzinárodnou bezpečnostnou asistenciou a sprostredkovaním podarilo dostať pod kontrolu.

Macedónsko sa dostáva do pozornosti aj vďaka netypickému sporu s Gréckom. Atény principiálne nesúhlasia s tým, aby sa Macedónsko nazývalo Macedónsko. Rovanký názov totiž nesie aj grécka provincia, čo vraj v sebe implikuje územné nároky. Grécko tak pozná svojho suseda len pod názvom Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko (anglická skratka FYROM).

Tažké srdce má Skopje na Schengen. Podľa ministra zahraničia Antonia Milošoskiho, nie je tento systém efektívny. Počas vystúpenia organizovanom Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku na pôde MZV, uviedol, že všetci tí, ktorí sa chceli dostať do EÚ tam už sú, či už je to Londýn alebo berlínsky Kreuzberg. Poznamenal, že vrahovia srbského premiéra Djinjiča mali v pasoch jedno alebo viac schnengenských víz. Macedónsko čaká na ratifikáciu a implementáciu zmluvy o zjednodušení vydávania víz. Tá okrem iného znižuje cenu za víza na 35 eur. Macedónci však jedným dychom dodávajú, že cena ktorú za Schengen platia nie je ani tak v eurách, ako v dôstojnosti.

REKLAMA

REKLAMA