Ďalšie bude Kosovo?

Referendum o nezávislosti Čiernej Hory zrejme upriami pozornosť medzinárodného spoločenstva na boj Kosova o svoju nezávislosť.

 

Pozadie

Čierna Hora, ktorá žila takmer 90 rokov v tieni Srbska, konečne získa svoju nezávislosť. V historickom referende 21. mája sa 55,4% Čiernohorcov vyslovilo za podporu iniciatívy na odtrhnutie od Srbska.

Juhoslávia sa rozpadla začiatkom 90. rokov minulého storočia. Slovinsko, Chorvátsko a Bosna so Srbmi o svoju slobodu bojovali. Federálne republiky Macedónsko – a teraz aj Čierna Hora – sa osamostatnili bez jediného výstrelu.

Pozornosť sveta sa teraz presúva k budúcemu statusu Kosova, separatistickej provincie Srbska, ktorá je od roku 1999 pod správou OSN.

Otázky

Očakáva sa, že oddelenie Čiernej Hory od Srbska bude impulzom pre separatistické tendencie Kosova, ktoré sa už takmer 20 rokov usiluje o získanie nezávislosti od Srbska. Podobný vplyv môže mať aj na ďalšie nedoriešené konflikty.

Kosovo bolo autonómnou provinciou Srbska, kým ho dekrét Slobodana Miloševiča v roku 1989 nezbavil autonómie. Od roku 1999 je Kosovo pod správou OSN.

Srbsko však považuje Kosovo za kolísku svojej stredovekej štátnosti a kultúry a odmieta sa provincie vzdať.

Kosovskí etnickí Albánci, ktorí predstavujú vyše 90% z 2-mliónovej populácie, sa usilujú o nezávislosť od Srbska, zatiaľ čo menšinoví Srbi chcú zostať pod kontrolou Belehradu.

Vo februári 2006 začali pod záštitou OSN rokovania o statuse Kosova. Doteraz prebehli štyri kolá rokovaní. Pravdepodobným výsledkom rokovaní bude určitá forma nezávislosti Kosova.

Podľa štúdie Svetovej banky z roku 2005 žije približne 15% kosovskej populácie v extrémnej chudobe [teda žije z 0,93 eura na deň]. Iba polovica domácností v provincii je napojená na centrálny vodovodný systém, a iba 28% na systém kanalizácie. Miera nezamestnanosti dosahuje okolo 65%.

Pozície

„Do konca roka sa Kosovo pripojí k Čiernej Hore ako nový štát a tieto nové krajiny budú významným faktorom stability celého regiónu,“ vyhlásil kosovský premiér Agim Ceku.

„Nezávislosť Čiernej Hory by mohla zhoršiť situáciu kosovských Srbov. Výsledok referenda je nožom v chrbte (kosovských) Srbov,“ uviedol líder kosovských Srbov Marko Jakšič.

„Koncept ponechania Kosova v Srbsku je neudržateľný. Nezávislosť Čiernej Hory vytvára nepopierateľný precedens,“ citoval denník Serbianna slová etnického albánskeho analytika Dukagjina Goraniho.

Vyslanec USA pri medzinárodných rokovaniach o budúcnosti Kosova Frank Wisner uviedol, že Washington sa zaviazal k „dosiahnutiu konečného statusu Kosova ešte počas tohto roka, 2006.“

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov varoval medzinárodné spoločenstvo pred tlakom na vyriešenie kosovskej otázky do konca roka.

V dokumente Medzinárodnej krízovej skupinyKosovo: výzva tranzície“ (vydaným pred začatím rokovaní o statuse) sa uvádza: „Zatiaľ čo dohoda medzi Belehradom a Prištinou je teoreticky potrebná, je mimoriadne nepravdepodobné, že by akákoľvek srbská vláda dobrovoľne súhlasila s takýmto druhom nezávislosti, hoci aj podmienečnej či obmedzenej, ktorá je potrebná pre dlhodobo stabilné riešenie. Medzinárodné spoločenstvo, a najmä zvláštny vyslanec OSN pre proces statusu Martti Ahtisaari, sa preto musia pripraviť aj na možnosť vnútenej nezávislosti pre Kosovo, akokoľvek diplomaticky bolestivé to môže byť z krátkodobého hľadiska …“

Podľa novín kosovských Albáncov Kosovo „EÚ akceptovala referendum v Čiernej Hore, hoci s určitými podmienkami, no bez ohľadu na jeho výsledky. Zaujímavé je, že Čiernohorcom bolo umožnené usporiadať referendum, no nám v Kosove nie. Medzinárodné spoločenstvo by nemalo uplatňovať dva rozličné štandardy, pokiaľ ide o krajiny v jednom regióne.“

Nemecký denník Berliner Zeitung v komentári tvrdí, že referendum v Čiernej Hore upriamilo pozornosť na „nedoriešené konflikty“ na celom kontinente – od Abcházska po Baskicko. EÚ „bude musieť veľmi rýchlo riešiť tieto „zamrznuté“ konflikty,“ píše sa v denníku a že „je lepšie dovoliť národom, bez ohľadu na ich malosť, uberať sa vlastnou cestou.“

Nasledujúce kroky

  • Sprostredkovatelia OSN pre kosovské rokovania by mali v júli 2006 zvolať priame rokovania o statuse medzi etnickými Albáncami a srbskými predstaviteľmi. 

REKLAMA

REKLAMA