Delegácia EP navštívila Kyjev aj Krym

Europoslanci sa zoznamovali so situáciu a s náladami na Kryme, stretli sa počas vrcholiacej politickej krízy s prezidentom Juščenkom ako aj so zástupcami komunity Tatárov. Na Ukrajine bola aj slovenská poslankyňa Zita Pleštinská.

Uplynulý týžden, 2. a 3. októbra sa v na Ukrajine konalo stretnutie parlamentného výboru pre spoluprácu EÚ-Ukrajina. Europoslanci navštívili hlavné mesto Kyjev ale aj mestá v Krymskej autonómnej republike, Sevastopoľ a Jaltu. To všetko za pomerne nejasnej politickej situácie a hroziaceho opätovného rozpadu koaličnej vlády premiérky Júlie Tymošenkovej a bloku Naša Ukrajina-Ľudová sebaobrana prezidenta Juščenska. Stretnutia delegácie sa zúčastnila aj slovenská europoslankyňa Zita Pleštinská (EPP-ED).

Ukrajina nedávno začala rokovať o podpise asociačnej dohody s EÚ, ktorá bude budúcim základom pre jej vzťahy so Spoločenstvom. Predpokladá sa, že dohoda by sa mohla podpísať niekedy v roku 2009. Toto, ako aj začiatok rokovaní o bezvízovom režime pred poslancami v Kyjeve vyzdvihol ukrajinský prezident Viktor Juščenko. Brusel ale Ukrajine zatiaľ jasnú perspektívu členstva nedal.

“EÚ má šancu poskytnutím perspektívy členstva priblížiť Ukrajinu k hodnotám, na ktorých je EÚ založená”, myslí si Zita Pleštinská. Oceňuje, že hlavnou prioritou ukrajinskej zahraničnej politiky zostáva “naďalej implementácia stratégie integrácie do EÚ”. “V súvislosti s udalosťami v Gruzínsku je Ukrajina pripravená spolupracovať s EÚ pri riešení konfliktov a podieľať sa na monitorovacej misii EÚ v Gruzínsku”, dodáva.

Prezident Juščenko požiadal zástupcov Európskeho parlamentu o  priajtie rezolúcie EP k uznaniu hladomoru z rokov 1932-1933, ktorý si vyžiadal životy približne 7 až 10 miliónov Ukrajincov, za genocídu Stalinovho totalitného režimu voči ukrajinskému národu. Takýto návrh frakcie EPP-ED už bol témou v Parlamente: V marci 2007 traja europoslanci Charles Tannock (EPP-ED), Marek Siwiec (SES) a Konrad Szymanski (UEN) iniciovali písomné vyhlásenie, nezískalo však dostatok podpisov, aby sa ním Parlament formálne zaoberal.

Europoslanci z delegácie pre vzťahy EÚ-Ukrajina sa na Jalte na Kryme stretli s predstaviteľmi štátnej moci ako aj miestnej samosprávy, s novinármi a zástupcami mimovládnych organizácií. Autonómna republika Krym je podľa Zity Pleštinskej “neuralgickou otázkou rusko-ukrajinských vzťahov”. Ukrajinská štátna moc tu podľa nej nie je v plnej miere etablovaná. “Prítomnosť Ruskej federácie sa prejavuje nielen cez čiernomorskú flotilu, ale aj mimoriadnou aktívnosťou finančných a záujmových skupín v hospodárstve poloostrova so silným prepojením na ruské hospodárske kruhy, ktoré pôsobia predovšetkým v oblasti stavebníctva, turistického ruchu a tranzitnom obchode. Približne dve tisíc penzionovaných dôstojníkov Čiernomorskej flotily Ruskej federácie má aj ukrajinské občianstvo. Títo obyvatelia Sevastopola, ktorí v mnohých prípadoch sú nielen občanmi Ukrajiny ale aj Ruskej federácie, predstavujú stabilnú spoločenskú bázu pre udržanie vplyvu Ruskej federácie na polostrove,” uvádza v postrehoch z návštevy poslankyňa EP. 

Súčasťou programu parlamentnej delegácie bolo aj stretnutie so zástupcami najvplyvnejšej organizácie Tatárov žijúcich na Ukrajine – Medžlis. Po druhej svetovej vojne zabrala domy a majetok násilne deportovaných Tatárov a iných etnických skupín výrazná časť rusko-jazyčného obyvateľstva. 200 000 Tatárov ešte stále žije v exile.

Mustafa Džemilev, predseda Medžlisu europoslancom podrobne opísal životné osudy Tatárov, problémy s chýbajúcou legislatívou o reštitučných nárokoch Tatárov, problémy v oblasti ich vzdelávania v materinskom jazyku. “Tatári v súčasnosti nemajú záujem o ďalšie vyhrotenie konfliktu s rusko-jazyčnou väčšinou, ktorá za podpory rôznych polovojenských organizácií a štátnych orgánov má značnú prevahu ale naopak zástupcovia tatárskej menšiny majú eminentný záujem na integrácii Ukrajiny do EÚ”, hodnotí Pleštinská.

Do záverov rokovaní delegácie sa zaradila potreba posilniť spoluprácu s Ukrajinou v oblasti energetiky v rámci akčného plánu, predovšetkým v oblasti bezpečnosti dodávok ropy a plynu z Ruska a oblastí Čierneho mora a Kaukazu.

Závery tiež poukázali na potenciál Ukrajiny v oblasti medzinárodného cestovného ruchu, a to najmä v hlavnom meste Kyjeve, v Ľvove a krymskej a karpatskej oblasti. “Ukrajina potrebuje modernú, efektívnu a dobre prepojenú dopravnú sieť, aby mohla využiť svoju strategickú polohu vo východnej Európe. V odvetví civilného letectva by sa dvojstranné rokovania mali zamerať na plné začlenenie Ukrajiny do jednotného európskeho neba”, domnieva sa slovenská europoslankyňa. 

Delagácia tiež dospela k názoru, že nakoľko Ukrajina dlhodobo dosahuje uspokojivé výsledky v testoch vzdelanosti a gramotnosti, mala by sa zúčastňovať na európskych rámcových výskumných programoch a ukrajinským vedcom by sa mal uľahčiť vstup do EÚ.

REKLAMA

REKLAMA