Denktaš: „Chceme tancovať, no nemáme partnera“

Vicepremiér a minister zahraničných vecí Tureckej republiky Severného Cypru Serdar Denktaš počas svojej návštevy na Slovensku vyjadril sklamanie z nedostatočného pokroku pri riešení Cyperského problému a neochoty medzinárodného spoločenstva načúvať obom stranám konfliktu.

 

Pozadie

Syn bývalého lídra Tureckej republiky Severného Cypru Raufa Denktaša Serdar Denktaš, predseda opozičnej Demokratickej strany Severného Cypru, súčasný zástupca premiéra a minister zahraničných vecí krajiny, ktorú okrem Turecka neuznáva žiadny štát sveta, ako prvý predstaviteľ Severného Cypru navštívil 9. mája 2006 Slovensko a vystúpil na pôde Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA).

Cyperský konflikt je jedným z najdlhších a najkomplikovanejších problémov novodobej Európy a opäť sa dostáva do popredia vo svetle minuloročného otvorenia prístupových rokovaní EÚ s Tureckom. Zatiaľ najkomplexnejší pokus o vyriešenie situácie zo strany OSN tzv. Annanovým plánom stroskotal po tom, čo ho v referende v apríli 2004 podporilo 65% tureckých Cyperčanov, no odmietlo 75% gréckych Cyperčanov. V januári 2006 Turecko v rámci tzv. Novej iniciatívy vypracovalo a predložilo Akčný plán, ktorý volá po odstránení všetkých druhov obmedzení (napr. obchod – prístavy, letiská) ako kroku ku komplexnému riešeniu a bol síce pozitívne prijatý zo strany EÚ, USA, Ruska aj generálneho tajomníka OSN, avšak grécku a grécko-cyperskú stranu veľmi nezaujal.

Otázky

Tureckí Cyperčania si želajú ukončenie svojej izolácie, zároveň sa však nechcú vzdať svojej identity, náboženstva a kultúry. Asimilácia do väčšinovej gréckocyperskej populácie, tzv. osmosis, pre nich preto neprichádza do úvahy. Požadujú rešpektovanie svojich územných a ústavných práv a rovnoprávne postavenie ako spoluzakladateľ Cyperskej republiky.

Cyperský národ ako spoločenstvo ľudí s jednotnou predstavou spoločnej budúcnosti a vôľou (podporovanou politickými elitami) túto budúcnosť spoločne vytvárať, neexistuje. Obe etniká, žijúce na rozdelenom ostrove, nemajú žiadne spoločné ciele a ich spolunažívanie je výsledkom boja koloniálnych mocností o strategicky výhodne umiestnený ostrov v minulosti.

Povinnosťou Grécka, Turecka a Veľkej Británie ako garantov ústavného zriadenia v Cyperskej republike, založenej v roku 1960, je strážiť dodržiavanie ústavy, teritoriálnej nedeliteľnosti a nezávislosti ostrova, dodnes však sledujú najmä vlastné záujmy. Cieľom grécko-cyperskej komunity je pripojenie celého ostrova ku Grécku, tzv. enosis. Turecko naopak uprednostňovalo myšlienku taksim – rozdelenia ostrova a pripojenia severnej časti k Turecku. Veľká Británia by si zas chcela naďalej ponechať základne Dhekelia a Akrotiri, ktoré ležia mimo teritória Európskej únie.

Pozície

Podľa Serdara Denktaša je „absurdné, že na území Európy žijú európski občania, na ktorých sa vzťahuje embargo.“ Tureckí Cyperčania sú podľa neho pri komunikácii s medzinárodným spoločenstvom odkázaní na Turecko, pretože oficiálnym predstaviteľom celého ostrova je gréckocyperská vláda. Ideálnym riešením by podľa jeho názoru bolo federatívne alebo konfederatívne zriadenie, v ktorom by obe komunity mali rovnaké práva a povinnosti, a tureckí Cyperčania by boli prijímaní ako rovnocenní politickí partneri. Uviedol príklad Českej a Slovenskej republiky, tzv. model „zjednotenia prostredníctvom rozdelenia“, čo by v prípade Cypru znamenalo, že ak obe komunity nemôžu zdieľať spoločný štát, budú zdieľať ostrov, a zjednotia sa v Európskej únii.

Tureckocyperský minister zahraničných vecí je presvedčený, že jeho národ „už urobil dosť kompromisov a pokiaľ nenastane zmena mentality a prístupu zo strany gréckych Cyperčanov, budeme nútení hľadať iné riešenie.“ „Sme pripravení tancovať, no nemáme partnera,“ uzavrel Serdar Denktaš.  

REKLAMA

REKLAMA