Donorom začína dochádzať s Kosovom trpezlivosť

Kosovo oslávilo druhý rok nezávislosti. Jeho ekonomické vyhliadky ale nie sú oveľa lepšie.

Bývalá srbská provincia s dvomi miliónmi obyvateľov zhltla od roku 1999 štyri miliardy eur zahraničnej pomoci.

V stredu (17. februára) oslávilo Kosovo už druhé výročie vyhlásenia nezávislosti. Ekonomickej situácii tento krok ale veľmi nepomohol. Platby od donorov predstavujú 15 % kosovského HDP. Minister financií Ahmet Shala vyhlásil, že Kosovo požiada svojich darcov o dodatočné prostriedky na vykrytie tohtoročného schodku rozpočtu.

„Medzinárodná pomoc bude pokračovať, ale nebude stačiť na vyriešenie hospodárskych problémov a naštartovanie skutočného pokroku krajiny“, povedal Michael Giffoni, taliansky veľvyslanec v Prištine. Taliansko je jedným z najväčších prispievateľov. „Potrebujeme vystúpiť z bludného kruhu závislosti a vonkajšej pomoci“.

Hospodárstvo, ktorého hlavnou hybnou silou je vývoz kovov, nevie pre vládu vygenerovať dostatok príjmov a  pracovný trh nevie absorbovať ročne 30 000 mladých ľudí. Vývoz pokrýva len 10 % dovozu, čo vytvára tlak na verejné financie. Miera nezamestnanosti je 40 percent.

„Môj dom postavila v roku 1999 grécka organizácia, ale dnes je mojím jediným želaním nájsť pre mojich dvoch synov prácu“, hovorí 62 ročný Naxhie Rushiti z dediny Raskove neďaleko od Prištiny.

Mladá populácia

Takmer 65 % populácie Kosova je mladších ako 30 rokov ale mnohí z nich krajinu opúšťajú a namierené majú do západnej Európy. Stojí ich to od 2 do 3 tisíc eur, ktoré zaplatia prevádzačom.

Podpredseda vlády Hajredin Kuci pre agentúru Reuters uviedol, že Kosovo bude potrebovať zahraničných donorov ďalších 3 až 5 rokov. „Naším cieľom nie je dostávať zahraničnú pomoc na prežitie, ale na pomoc pre hospodársky rozvoj“.

K dnešnému dňu uznalo nezávislosť Kosova 65 krajín, vrátane Spojených štátov. Kvôli odporu Ruska, Číny a Srbska sa zatiaľ nestalo členom Organizácie spojených národov.

Pretrvávajúce napätie medzi kosovskými Albáncami a kosovskými Srbmi a vysoká kriminalita sú pre zahraničných investorov dostatočne odraďujúce.

„Bez silného právneho rámca hrozí Kosovu nebezpečenstvo, že sa zmení na konštantne chudobnú krajinu“, hovorí Marko Prelec, riaditeľ pre Balkán v think-tanku Interantional Crisis Group (ICG).

Napriek prítomnosti 10 tisícov vojakov NATO a 2 tisícov policajtov, sudcov a prokurátorov z EÚ zostáva Kosovo „bezpečným miestom pre tranzit aktivít organizovaného zločinu“, píše sa v hodnotiacej správe Európskej komisie z roku 2009.

Vláda v Prištine stále nekontroluje 15 % územia na severe, kde žije polovice z približne 120 tisíc kosovských Srbov.

„Ak nemáte vládu zákona, verejné peniaze sa zneužívajú, nie je tu žiadna ekonomika a bez ekonomiky nemôžete bojovať proti zločinu. Tento kruh v Kosove stále pretrváva“, hovorí Engjellushe Morina, riaditeľka Kosovo Stability Initiative.

Kosovo verí, že jeho ekonomika by mohla vyrásť z jeho nerastného bohatstva – uhlia, olova, zinku a niklu a z energie jej rastúcej mladej populácie.

Tento rok by miestna ekonomika mala rásť o 4 %, čo je viac ako ostatné krajiny na Balkáne. Podľa expertov však Kosovo potrebuje oveľa väčší rast na to, aby spravilo niečo so svojou nezamestnanosťou a chudobou. Ročný príjem na jedného obyvateľa je 1750 eur. Priemer európskej dvadsaťsedmičky je 24 000 eur.

EurActiv/Reuters

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA