EÚ a Turecko – dlhá cesta k porozumeniu

4. apríla 2006 sa na pôde Filozofickej fakulty UK uskutočnila konfrontačná diskusia na tému Turecko: Test „európskej identity“?, ktorú organizoval portál EurActiv.sk v spolupráci s občianskym združením Alternatíva - Komunikácia - Občania (AKO) s podporou Friedrich Ebert Stiftung.

 

Pozadie

Svoje názory na problematiku možného vstupu Turecka do Európskej únie v širších súvislostiach európskej a tureckej súčasnosti i budúcnosti konfrontovali šéfredaktorka časopisu Zahraničná politika Lucia Najšlová (SFPA) a analytik Centra pre Európsku politiku (CEP) Peter Zsapka. Druhá časť podujatia bola venovaná otvorenej diskusii.

Otázky

Otázku vstupu Turecka do Európskej únie nemožno oddeliť od ďalších frekventovaných tém, ktorými EÚ v súčasnosti žije, ako voľný pohyb pracovných síl a s ním súvisiaca migrácia občanov z ekonomicky slabších do silnejších členských krajín, potreba reformy dlhodobo nefungujúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, či inštitucionálna reforma a priblíženie sa Únie svojím občanom. Spoločným argumentom zástancov i odporcov vstupu Turecka, hoci zaznieva na opačných stranách bariéry, je, že by tieto skutočnosti zásadným spôsobom ovplyvnil.

Pozície

Rozširovanie je podľa Lucie Najšlovej dlhodobo najúčinnejšou vonkajšou politikou Európskej únie. Pristupujúce krajiny pod jeho „tlakom” menia svoju vnútornú politiku, prispôsobujú sa európskym štandardom. Snaha o vstup nie je snahou o získanie akejsi „identity”, ale o pragmatickú snahu o zlepšenie ekonomickej a sociálnej situácie, politickú a bezpečnostnú stabilitu, poznamenanú túžbou dostať sa do „klubu bohatých“. Identita je podľa Najšlovej dynamická, mení sa, a geografický aspekt má pri jej posudzovaní minimálny význam. Rozširovanie je však aj pre Európsku úniu šancou na riešenie nástojčivých vnútorných problémov. Vstup Turecka môže byť príležitosťou na konečné zrušenie Spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Lucia Najšlová považuje členstvo Turecka za výhodné pre EÚ:

  • z bezpečnostného hľadiska (dobre vybavená armáda, silný spojenec, EÚ potrebuje stabilné a demokratické Turecko)

  • ekonomického hľadiska (mladá populácia, perspektívna ekonomika, veľký trh)

  • kultúrneho hľadiska (kontakt s moslimským svetom, možnosť posilniť európsku multikultúrnosť)

Turecko podľa jej slov určite nespĺňa všetky požiadavky členstva, ale je na ceste. A je na nej aj vďaka tomu, že prebieha prístupový proces k EÚ. Každá európska krajina má nejaké problémy s dodržiavaním ľudských práv a demokracie. Je to vec miery. Turecko sa má stať členom vtedy, keď na to bude ono i Európska únia pripravené.

Lucia Najšlová ďalej uviedla, že členstvo bolo Turecku sľúbené. Pokiaľ má záujem vstúpiť do EÚ, Únia v žiadnom prípade nemôže povedať nie, pretože by tým ohrozila svoju kredibilitu, uzavrela šéfredaktorka Zahraničnej politiky.

Peter Zsapka v otázke tureckého členstva považuje sám seba za skeptika s kritickým názorom, napriek tomu však nie je „proti Turecku“. Ak sa však krajina hlási do západného spoločenstva, teda do EÚ, musí podľa neho splniť tie najprísnejšie kritériá, ktoré si Európa stanovila, nestačí len relatívny pokrok.

„Boj s Turkom“ je podľa Zsapku súčasťou historického dedičstva Slovenska, a vnímanie tejto krajiny je u nás zaťažené rôznymi historickými i kultúrnymi stereotypmi. Jeho kritický postoj sa opiera o geografickú dimenziu, posúdenie rozdielov medzi tureckou a európskou identitou a odlišným nazeraním na hodnoty, ktoré sú základným kameňom Európskej únie.

Čo sa týka geografickej dimenzie, Zsapka jednoznačne tvrdí, že Turecko nie je európske, pretože veľká časť jeho územia leží až za tradičnou prírodnou hranicou, oddeľujúcou Európu od Ázie – pohorím Ural. Zároveň dodáva, že geografia je rovnako dôležitá ako hodnoty – odlišuje Európu nielen od zvyšku sveta, ale aj od zvyšku západnej civilizácie.

Samotná identita Turecka je podľa Zsapku rozpoltená, keďže krajina sa historicky identifikuje s Osmanskou ríšou ako bývalým centrom islamského sveta a zároveň sa od nepamäti snaží nadväzovať čulé kontakty so Západom/Európou, na čo nadviazal svojou politikou i zakladateľ moderného Turecka Mustafa Kemal – Atatürk. Zsapka spochybnil i vnímanie Turecka arabskými krajinami ako modelu islamskej demokracie.

Islam v porovnaní s troma piliermi európskej identity – antikou, židovským a kresťanským náboženstvom neovplyvnil Európu natoľko, aby bolo možné na tomto základe Turecko považovať za európsku krajinu.

Turecko podľa analytika nevyznáva základné hodnoty EÚ, pretože oficiálne síce splnilo Kodanské kritériá EÚ pre vstup, no ich implementácia, ako poukázal na príkladoch porušovania slobody prejavu, zhromažďovania, práv menšín, či neexistencie politického a spoločenského pluralizmu, tolerancie a spravodlivosti, výrazne zaostáva. Reformy, prebiehajúce v tureckej spoločnosti, sú podľa jeho názoru vnímanú ako diktát EÚ a táto veľmocenská pozícia krajine škodí aj pri prístupových rokovaniach. Navyše je turecká reformná kapacita podľa neho už krátko po začatí negociácií vyčerpaná. Ako ďalšie dôvody pre odmietnutie vstupu Turecka do EÚ Zsapka uvádza:

  • rozmach nacionalizmu (MHP)

  • oslabovanie kemalistickej doktríny- základu novodobého Turecka, ktoré by mohlo viesť k destabilizácii spoločnosti

  • malú pravdepodobnosť, že sa demokratizátorom Turecka podarí vytvoriť novú demokratickú a dlhodobo stabilnú doktrínu, ktorá by nahradila zo strany EÚ neakceptovateľný Kemalizmus

  • ekonomickú zaostalosť

  • susedstvo krajiny s citlivými regiónmi

  • nesúhlas Európanov

  • heterogenizáciu a oslabenie EÚ.

Riešenie vidí Peter Zsapka v tzv. privilegovanom partnerstve, pretože Turecko podľa neho v priebehu náročných prístupových rokovaní samo odstúpi, keďže nebude schopné zmeniť sa natoľko, aby sa stalo naozaj západným štátom. 

Nasledujúce kroky:

  • Ďalšia zo série diskusií portálu EurActiv.sk na tému daňovej politiky sa uskutoční v máji 2006.

REKLAMA

REKLAMA