EÚ chce nezávislé Kosovo

Znenie nového stanoviska z dielne šéfa zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ Javiera Solanu a komisára pre rozširovanie Olliho Rehna dáva tušiť, že Brusel je pripravený uznať nezávislosť Kosova.

solana
solana

 

Pozadie

Solana a Rehn predstavili návrh dokumentu o „úlohe EÚ v budúcnosti Kosova“ ministrom zahraničných vecí EÚ na stretnutí 17. júla v Bruseli. Text sa zaoberá pôsobením EÚ v záležitostiach Kosova po vyhlásení konečného statusu provincie, ktoré sa očakáva koncom tohto alebo začiatkom budúceho roka. EÚ chce prispieť najmä v oblastiach ako budovanie policajných zložiek, súdnictvo a hospodárstvo.

Kosovo je od intervencie NATO s cieľom ukončiť zákroky srbských síl voči etnickým albánskym separatistom v roku 1999 pod správou misie OSN (UNMIK). Mandát misie vyprší budúci rok, keď bude už rozhodnuté o statuse provincie, a EÚ prisľúbila, že na seba následne prevezme úlohu hlavnej stabilizačnej sily v provincii. Brusel už spustil prípravy na zabezpečenie svojej budúcej civilnej prítomnosti v Kosove, ktorá bude podobne ako v Bosne a Hercegovine zahŕňať silné policajné jednotky s cieľom pomôcť miestnym zložkám upevniť vládu zákona a poriadok a budú plniť poradnú úlohu v miestnom hospodárstve.

Nezávislosť provincie si želá väčšina etnických Albáncov, ktorí predstavujú takmer 90 percent 2-miliónovej populácie Kosova, no Belehrad a srbská menšina sú proti, a navrhujú autonómiu v rámci Srbska.

Otázky

Jazyk stanoviska podľa balkánskej spravodajskej agentúry DTT-NET.COM zároveň naznačuje, že EÚ je pripravená pristupovať ku Kosovu ako k samostatnému štátu, nezávislému od Srbska, prostredníctvom vybudovania bilaterálnych vzťahov s provinciou podľa formátu vzťahov s ostatnými ašpirantmi na členstvo v EÚ z regiónu Západného Balkánu.

„EÚ vyslala kosovským predstaviteľom jasný signál, že splnenie štandardov OSN je nevyhnutné nielen pre dosiahnutie dohody o konečnom statuse, ale z dlhodobého hľadiska aj pre splnenie Kodanských politických kritérií,“ uvádza sa v texte.

„Spoločným cieľom EÚ a Kosova je zabezpečiť, aby sa Kosovo stalo spoľahlivým partnerom a zaistiť pokrok smerom k integrácii do EÚ spolu so zvyškom regiónu,“ pokračuje text.

Pozície

Podľa európskych diplomatov je znenie textu jasným signálom, že EÚ je pripravená vnímať Kosovo ako zvrchovaný štát s vlastnými európskymi ambíciami, nezávislými od Srbska.

„Zámerom EÚ je stať sa hybnou silou v Kosove v rámci svojej medzinárodnej prítomnosti v provincii,“ tvrdia vysoký predstaviteľ EÚ pre SBZP Javier Solana a európsky  komisár pre rozširovanie Olli Rehn.

Srbský prezident Boris Tadič po stretnutí s predsedom Európskej komisie José Manuelom Barrosom 18. júla ostro vystúpil proti myšlienke nezávislosti provincie: „Uznávame legitímne záujmy albánskeho národa v Srbsku, no zároveň bránime legitímne záujmy Srbska. To znamená jeho územnú integritu a suverenitu našej krajiny.“

„Podľa môjho názoru bude nezávislé Kosovo predstavovať problém pre stabilitu v regióne, a to nielen na Balkáne, ale aj pre ostatné regióny sveta,“ dodal.

Nasledujúce kroky:

  • Koncom júla by sa pod patronátom OSN mali uskutočniť konkrétne rokovania medzi Prištinou a Belehradom, no neočakáva sa, že dospejú ku kompromisu.
  • Ak sa na konečnom statuse Kosova nedohodnú sporné strany, povinnosť rozhodnúť bude na pleciach Bezpečnostnej rady OSN.
  • Veľká Británia a USA presadzujú nezávislosť, no Rusko nedávno naznačilo, že by mohlo byť prekážkou jednotného rozhodnutia dopadu, aký by nezávislosť Kosova mohla mať na separatistické tendencie gruzínskych regiónov Abcházsko a Južné Osetsko, a na moldavské Podnestersko. 

REKLAMA

REKLAMA