EÚ dva roky po rozšírení – analýza

V stredu 3. mája vyšla správa, ktorá monitoruje ekonomický vývoj v EÚ dva roky po rozšírení z mája 2004. Podľa jej záverov z rozšírenia ekonomicky získali všetky členské štáty.

 


Pozadie:

K doposiaľ poslednému – piatemu – kolu rozšírenia EÚ došlo 1. mája 2004. EÚ-15 sa rozšírili o 10 nových členských štátov zo strednej a východnej Európy (a Cyprus a Maltu). Kandidátske krajiny museli predtým, než sa stali členmi EÚ, splniť obsiahly katalóg politických, ekonomických a právnych podmienok. Samotná EÚ musela tiež zmeniť pravidlá, na ktorých doposiaľ fungovala, ako aj pripraviť zloženie svojich inštitúcií na stav po rozšírení. Stalo sa tak Zmluvou z Nice. Po dvoch rokoch od rozšírenia vydala Komisia správu, v ktorej hodnotí ekonomický efekt rozšírenia.

Otázky:

Verejná mienka v krajinách EÚ-15 nebola príliš priaznivo naklonená rozšíreniu a vo verejnosti EÚ prevládali neúplné alebo narušené informácie o kandidátskych krajinách. Pred rozšírením prevládala aj nepodložené mýty o rozpočtovom bremene, ktoré budú nové členské štáty predstavovať, o záplave lacnej pracovnej sily do pôvodných členských krajín, o sociálnom, ekonomickom a environmentálnom dumpingu a pod.

Odhady ekonomických výhod rozšírenia boli pozitívne, no relatívne skromné – napr. rast HDP v nových členských štátoch o skromných 1,3-2,1% až do roku 2009.

Prognózy neúnosného dopadu na rozpočet EÚ sa ukázali byť nepravdivými: nové členské štáty predstavujú zhruba 18% populácie EÚ-25, no len 4,7% jej HDP. V roku 2004 bolo v rozpočte EÚ pre nových členov určených len 8,9% výdavkov. Vcelku však platí, že noví členovia sú čistými príjemcami z rozpočtu EÚ, aj keď v rôznej výške – od 0,25% HND v Maďarsku po 2,1% HND v Litve.

Pokiaľ ide o tempo rastu, takmer vo všetkých nových členských štátoch (okrem Malty) bolo v rokoch 2001-2005 rýchlejšie, než v krajinách EÚ-15. SR bola navyše nad priemerom nových členských štátov s číslom 4,7%. Reálna konvergencia alebo dobiehanie rozdielov vo výkonnosti ekonomík starých a nových členských štátov postúpila zo 44% v roku 1997 na 52% v roku 2005, napriek tomu však bude trvať ešte niekoľko desaťročí.

Problémy existujú v miere zamestnanosti, kde nové členské štáty vykazujú úroveň 56% (2004), kým pôvodné okolo 67%. Aj nezamestnanosť je takmer raz taká v nových členských štátoch než v pôvodných: 13,4% (EÚ-10) ku 7,9% (EÚ-15).

Podľa správy si rozšírenie vyžadovalo štrukturálne zmeny, ktoré sú v zásade podobné tým, ktoré si vyžaduje adaptácia, spôsobená globalizáciou. Rozšírenie ovplyvnilo možnosti udržateľnosti mnohých foriem vládnej politiky. Rozšírenie ukázalo, že nové členské štáty sú vhodné na presun niektorých druhom výroby, pričom uvádzané príklady sú automobilový priemysel a informačno-komunikačné technológie.

Rozšírenie tiež dovŕšilo integráciu obchodu medzi dvoma skupinami členov. Podiel EÚ-15 na exporte do EÚ-10 narástol z 57% (1993) na 67% (2003). Podobné čísla platia aj pre dovoz: 55% v roku 1993 a 58% v roku 2003. Rozšírenie tiež odstránilo existujúce bariéry na voľný pohyb tovarov medzi krajinami EÚ-10, a to z 12% (1993-2003) na 14% (2005). Existujú krajiny, ktorým to prospelo viac – napr. SR, ktorá realizuje 29% svojho zahraničného obchodu s inými novými členmi EÚ. Sprievodným znakom obchodnej integrácie medzi starými a novými členmi EÚ je negatívna obchodná bilancia nových členov so starými, ktorá predstavuje zhruba 3% ich HDP (2005), no s klesajúcou tendenciou.

Komparatívnou výhodou nových členov je špecializácia na kategóriu produktov nízkej technologickej náročnosti a sčasti aj produktov stredne technologicky náročných a výroby, náročnej na prácu. Pôvodní členovia majú, naopak, výhodu, pokiaľ ide o výrobu s vysokou technologickou náročnosťou a náročnú na výskum a kapitál.

V oblasti priamych zahraničných investícií došlo k nárastu od druhej polovice 90. rokov, keď prakticky absentovali, na ich akumuláciu vo výške 191 miliárd € (2004). Napriek tomu sa nedá hovoriť o odlive investícií z pôvodných krajín EÚ-15, pretože úhrnom suma, investovaná v EÚ-10, predstavuje len 4% všetkých investícií EÚ-15. Najviac nasýtenou krajinou je Estónsko, kde PZI tvoria takmer 70% HDP, na druhom konci sú Poľsko a Slovinsko. Investície smerujú prevažne do sektoru služieb (55%), menej do výroby (37%).

Veľkou témou pred, no najmä po rozšírení, boli obavy z presunu investícií alebo relokácie výroby smerom do nových členských krajín. Ešte väčší emotívny apel mali obavy z prílivu lacnej pracovnej sily do pôvodných členských krajín EÚ a odbúravanie pracovných miest v EÚ-15. Čísla však ukazujú neopodstatnenosť oboch mýtov.

Pokiaľ ide o odliv kapitálu, do nových členov smerovali len 4%, kým 12% šlo do USA a 53% smerovalo do krajín EÚ-15. Navyše investície v nových členských krajinách nesmerovali do aktivít, ktoré by nahrádzali už existujúce. Pravdou je, že potenciál nových členov EÚ, pokiaľ ide o ich príťažlivosť pre PZI, zaostáva za krajinami EÚ-15, najmä z dôvodu efektivity podnikateľského prostredia, ako aj relatívnej technologickej zaostalosti. Pokiaľ ide o zánik pracovných miest, platí, že tvorba nových pracovných miest v EÚ-10 je rýchlejší než ich zánik v EÚ-15. Rozšírenie však môže prispieť k zmene štruktúry pracovných miest v EÚ-15 v dlhodobejšom časovom horizonte.

Po druhé, predbežné štúdie dopadu rozšírenia na migračné trendy odhadovali migračný potenciál krajín EÚ-10 na 2-4% ich populácie počas 15 rokov (3 milióny ľudí). To by predstavovalo len 1,2% populácie v pracovnom veku v EÚ-15 v roku 2020, čo naznačuje, že takýto vývoj by reálne neovplyvnil trh práce v EÚ. Prechodné obdobia, ktoré uplatňuje väčšina členských štátov, by však mohli narušiť vzorce mobility permanentným spôsobom.

Ďalší mýtus, spojený s rozšírením, sa týka daňovej konkurencie. Krajiny EÚ-10 podľa neho znižujú sadzby daní z príjmu právnických osôb, aby pritiahli investície do svojich ekonomík, pričom by to malo byť na úkor krajín EÚ-15, ktoré disponujú vo všeobecnosti vyššími sadzbami. Okrem toho niektoré z krajín EÚ-10 experimentovali s rovnou daňou z príjmu fyzických osôb. Pravda je taká, že značné rozdiely v štruktúre daňových systémov existujú ako medzi krajinami EÚ-10, tak aj EÚ-15. Noví členovia však vo všeobecnosti majú nižší podiel daní na HDP než EÚ-15 (asi o5% HDP) a spoliehajú sa viac na nepriame dane a sociálne príspevky než na priame dane. Vývoj sadzieb daní na príjmy právnických osôb má klesajúcu tendenciu v oboch skupinách krajín, avšak v EÚ-10 sú sadzby v priemere takmer o 10% nižšie. Hoci sú obavy z relokácie výroby živené rozdielnymi daňovými systémami, správa poukazuje na to, že pre investície sú rozhodujúce iné faktory ako veľkosť trhu či geografická blízkosť, investičná klíma, mikroekonomické podmienky a až potom výška daňových sadzieb.

Pozície:

Hodnotenie rozšírenia po dvoch rokoch je zo strany Komisie pozitívne.

Komisár pre menové a finančné záležitosti Joaquín Almunia povedal, že „znovuzjednotenie Európy je nielen obrovským politickým úspechom, ale je to tiež ekonomický úspech“, pretože „ako občania získavame všetci, keď vidíme zvyšovanie životného štandardu v nových členských štátoch“. Dodal tiež, že „rozšírenie pomôže Európe vyrovnať sa lepšie s novým svetovým ekonomickým poriadkom.“

Ďalší člen Komisie, komisár pre rozširovanie Olli Rehn k tomu dodal, že z mnohých pochmúrnych scenárov pred rozšírením sa „žiadny nezhmotnil“ a „jasné dôkazy ekonomických prínosov pre všetky členské štáty EÚ by mali odstrániť akékoľvek zostávajúce nedorozumenia“.



REKLAMA

REKLAMA