EÚ hodnotí susedskú politiku

Susedská politika EÚ je úspešná, tvrdili zhodne predstavitelia Únie pri piatom výročí jej existencie. Komisár Füle zdôraznil, že nejde o konkurenciu Rusku.

„Európska susedská politika žne úspechy, čomu nasvedčuje množstvo príkladov konkrétnych výsledkov dosiahnutých priamo v teréne“, povedala šéfka európskej diplomacie Catherine Ashton. Únia hodnotila výsledky počas prvých piatich rokov fungovania Európskej susedskej politiky (ESP).

Popri celkovom hodnotení ESP uverejnila Komisia v stredu aj správy o pokroku 12 krajín, ktoré s EÚ prijali akčné plány európskej susedskej politiky, a správy o pokroku dosiahnutom v jednotlivých odvetviach.

Európska exekutíva zdôraznila výsledky v štyroch oblastiach:

  • Správa vecí verejných: Komisia konštatuje, že viaceré krajiny dosiahli pokrok v demokratickosti volieb, či dodržiavaní ľudských práv a občianskych slobôd. Pokrok však „vo všeobecnosti nezodpovedal ambíciám, ktoré boli spoločne vyjadrené v európskej susedskej politike aj v akčných plánoch“, konštatuje sa vo vyhlásení. Ďalšie kroky sú potrebné najmä v reforme justície a verejnej správy, a účinného boja proti korupcii.
  • Mobilita: EÚ podpísala sériu dohôd o zjednodušení vízového režimu a readmisii (UkrajinaMoldavsko, rokovania s Gruzínskom už sú uzavreté), ako aj partnerstve s cieľom podpory legálnej migrácie (Moldavsko, Gruzínsko). Výzvu vidí Komisia vo využití plného potenciálu Európskej susedskej politiky, vrátane plánov na vytvorenie bezvízového režimu pre krátkodobé pobyty s Ukrajinou a s Moldavskom.
  • Obchod: do roku 2008 vzrástol výrazne obchod s krajinami ESP (export z EÚ o 63%, dovoz o 91%, kvôli kríze zaznamenal minulý rok obchod pokles). EÚ chce okovať o rozsiahlych a komplexných zónach voľného obchodu so všetkými svojimi susedmi.
  • Energetika: s Azerbajdžanom, Bieloruskom, Ukrajinou, Egyptom, Jordánskom a Marokom podpísala EÚ memorandá o porozumení, v 2009 dovolila Ukrajine a Moldavsku, aby po splnení podmienok pristúpili k Zmluve o založení Energetického spoločenstva, a Gruzínsko získalo štatút pozorovateľa.

Na realizáciu ESP vyčlenila Únia v rokoch 2007-2013 takmer 12 miliárd eur. Podľa niektorých odborníkov je to však príliš málo.

Diferencovaný prístup

Popri všeobecnom rámci susedskej politiky, postavenom na bilaterálnych dohodách, vytvorila Únia pre krajiny na východe (Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko, Ukrajina) takzvané „Východné partnerstvo“. Má podnietiť reformy, ktoré povedú k hlbšej ekonomickej integrácii a bezvízovému styku pre občanov. Do roku 2013 získalo partnerstvo dodatočných 350 miliónov eur, polovica sumy má pomáhať v prenose európskej legislatívy do národných zákonov.

Krajiny na juhu sú zas združené do takzvanej Stredomorskej únie, iniciovanej Francúzskom.

Podľa Komisára Füleho je prístup EÚ ku krajinám na východe a juhu rozdielny, pretože aj oni majú rozdielne očakávania. Zatiaľ čo štáty okolo Stredozemného mora, združené v Stredomorskej únii, majú záujem o „regulačnú konvergenciu“ a „legislatívnu aproximáciu“, teda priblíženie práva, bývalé sovietske republiky na východe chcú „hospodársku integráciu“, ktorá by šla omnoho ďalej, ako je len zóna voľného obchodu. Ukrajina a Moldavsko by chceli, aby im ESP otvorila dvere k členstvu v EÚ.

Žiadna konkurencia Rusku

EÚ v súčasnosti rokuje o bilaterálnej dohode o partnerstve s Ruskom. Komisár Füle priznal, že súčasťou diskusie je aj otázka susedstva a konštruktívnej spolupráce Bruselu a Moskvy vo vzťahu k východoeurópskym krajinám.

V pondelok unikol do ruskej tlače dokument, pripravený vraj ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, podľa ktorého by mala ruská vláda vytvárať lepšie vzťahy s EÚ, súčasne však zvýšiť vplyv vo východoeurópskych krajinách bojujúcich s hospodárskou a finančnou krízou. Rusko by sa mohlo snažiť získať ekonomický vplyv v troch pobaltských členských krajinách, Bielorusku, Ukrajine ale aj v Strednej Ázii.

Komisár Füle však zdôraznil, že v susedskej politike nejde o boj o vplyv, ani konkurovanie Rusku. „V tomto regióne nechceme vidieť žiadnu súťaž (o vplyv) s Ruskom na jednej strane, a EÚ na druhej. Rusku sme ponúkli účasť na susedskej politike. Odmietli. To však neznamená, že nie sme otvorení návrhom Ruska na účasť na rôznych projektoch“, povedal novinárom.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA