EÚ má Bulharsko opäť pod lupou

Sofia rieši prípady korupcie obrovských rozmerov práve v čase, keď bol bulharský prezident na návšteve v Bruseli.

V utorok 22. februára obvinila prokuratúra ministerku bývalej bulharskej vlády Emiliu Maslarovú zo sprenevery. Exministerku pre sociálne veci vo vláde Sergeja Staniševa prepustili z väzby na kauciu vo výške 25 tisíc eur.

Úrad prokurátora informoval, že Maslarová je spolu s ďalšími ľuďmi obvinená zo sprenevery 5,5 milióna eur. Peniaze boli určené na verejné obstarávanie pre opravu domova dôchodcov v meste Stara Zagora. V krajine je už prípad známy ako najdrahšia oprava v histórii.

Najväčšia krádež v histórii

To ale nie je jediný škandál, ktorý hýbe krajinou. V Bulharsku počas dvoch predchádzajúcich vlád dochádzalo k pochybným prevodom pozemkov, častokrát aj lesov.

„Z toho vzniknuté finančné straty, a to už nespomínam škody na ekosystéme, sa počítajú v miliardách“, povedal minister Miroslav Najdenov minister pre Dnevnik, partner siete EurActiv v Bulharsku. Podľa ministra sú tieto prevody „najväčšou krádežou bulharskej transformácie“.

Mimovládne organizácie odhadujú sumu o ktorú štát prišiel na osem miliárd eur.

Korupcia alebo štátna pomoc?

V rámci spomínaných prevodov mieste orgány vymieňali súkromnú pôdu s nízkou hodnotou za štátne parcely v najlukratívnejších turistických lokalitách.

Tí, ktorí z tejto schémy ťažili boli zvyčajne blízki vláde a priemerný zisk z takýchto operácií sa odhaduje na 1 ku 100. Niektoré takéto prevody boli údajne používane na financovanie straníckych fondov.

Brusel by si možno tieto operácie nevšimol, keby Európska komisia nepovažovala asi 300 z nich za nedovolenú štátnu pomoc, za ktorú hrozia Bulharsku vysoké pokuty. Sofia stále na svojej odpovedi pre Brusel pracuje. Ak by sa všetky prevody boli v očiach Komisie považované za štátnu pomoc, pokuta by sa mohla vyšplhať do výšky 750 miliónov eur.

V týchto dňoch vycestoval do Bruselu bulharský premiér Georgij Parvanov, ktorý bol blízky obom premiérom, za ktorých vlád sa operácie diali – Simeon Saxo-Coburg-Gotha a Sergej Stanišev. Pred odchodom novinárom povedal, že sa neobáva ťažkých otázok, ktoré by mohol v Bruseli dostať, hoci by dal prednosť téme ako posilniť Bulharsko v EÚ.

Jeho hlavnými témami na stretnutí s Van Rompuyom, Barrosom a Güntherom Oethingerom boli Západný Balkán a energetická bezpečnosť. V oblasti energetiky hovoril s eurokomisárom o projekte výstavby jadrovej elektrárne v Belene a o plynovodoch, ktoré majú prechádzať cez bulharské územie – Nabucco a Južná vetva.

Vedúca úloha na západnom Balkáne?

Parvanov predsedovi Európskej rady Hermanovi Van Rompuyovi povedal, že Bulharsko je pripravené zohrať úlohu koordinátora stratégie Únie pre západný Balkán. Van Rompuy údajne požiadal o písomný návrh, ktorý by mala Sofia čoskoro pripraviť.

Bulharsko to s touto iniciatívou myslí pravdepodobne vážne, keďže rovnaký návrh predložil simultánne aj minister zahraničných vecí Nikolaj Mladenov na stretnutí s vysokou predstaviteľkou pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovou.

Na otázku EurActiv, či táto nová regionálna iniciatíva znamená, že Bulharsko nie je spokojné s existujúcimi  regionálnymi formátmi, Parvanov povedal: „Naopak, chceli by sme existujúce rámce regionálnej spolupráce naplniť novým obsahom, dať im nový život“.

Dodal, že lídri z regiónu sa síce stretávajú pomerne často, no chýbajú praktické výsledky. Podľa neho je jedným z rámcov regionálnej spolupráce, na ktorom treba pracovať SEECP – South East European Cooperation Process.

Sofia má v tomto podporu predsedu Európskej komisie José Manuela Barrosa. „Bulharsko môže byť chrbtovou kosťou stabilného a prosperujúceho regiónu“, povedal Barroso novinárom.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA