EÚ musí byť smerom na východ aktívnejšia

Víkendová konferencia o východnej politike EÚ konštatovala, že EÚ musí byť aktívnejšia, ak chce dosiahnuť demokratické zmeny v susedných štátoch.

Pozadie

Východná politika EÚ v poslednom čase stúpa v rebríčku politických priorít Únie. Vzťahy s východnými susedmi Únie patria medzi priority európskej politiky nových členských krajín (aktívne je najmä Poľsko), podpísal sa však na tom aj politický vývoj na Ukrajine a v iných krajinách, či rastúca dôležitosť energetiky.

Podpora demokratických zmien vyžaduje zmeny v samom prístupe EÚ.

Účastníci víkendovej konferencie „Strategický rámec pre východnú politiku EÚ – hľadanie nového prístupu“ (10.-11. november 2006) konštatovali, že Európska únia musí byť aktívnejšia v oblasti pomoci a podpory demokratických zmien v štátoch východnej Európy a bývalého Sovietskeho zväzu. Európska politika susedstva (ENP) musí východných susedov EÚ viac motivovať k demokratickým reformám, ale zároveň k nim pristupovať na regionálnom princípe, v ktorom sa popri sektorových lepšie uplatňujú aj politické požiadavky. Podpora demokratických zmien tak vyžaduje zmeny v samom prístupe EÚ.

Konferencia zároveň podporila snahu EÚ o spoločnú energetickú politiku, ktorá musí tlačiť na liberalizáciu prepravných kapacít v Rusku a zabezpečiť diverzifikáciu zdrojov pre Európu.

Konferenciu organizovala Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA) v rámci projektu Národný konvent o EÚ, v spolupráci s ministerstvom zahraničných vecí, a partnermi EU-Russia Centre, Friedrich Ebert Stiftung, German Marshall Fund of the U.S.a International Visegrad Fund. Podujatie otvoril minister zahraničných vecí Ján Kubiš a medzi rečníkmi sa objavili špičkoví odborníci ako Markus Ederer, riaditeľ odboru plánovania MZV Nemecka, Andreas Herdina, vedúci Oddelenia pre Európsku politiku susedstva v EK, Fraser Cameron, riaditeľ EU-Russia Centre a Pierre Levy, riaditeľ plánovacej sekcie francúzskeho ministerstva zahraničných vecí.

Otázky

Hodnotová politika potrebuje nový rámec

Amsterdamská zmluva definovala európsku politiku ako „value-based“, založenú na hodnotách. Podľa účastníkov konferencie sa to však v pomoci demokratickým reformám štátov východnej Európy prejavilo minimálne. V príspevkoch sa objavilo niekoľko konkrétnych návrhov na zmenu:

  • smerovanie finančnej pomoci by malo byť prispôsobené cieľom Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a pomáhať vytvárať občiansku spoločnosť,
  • regionálny princíp pre ENP,
  • zapojenie všetkých členov SNŠ do 4 spoločných priestorov, v ktorých dnes EÚ kooperuje iba s Ruskom.

Rusko musí otvoriť trh s energiami a nedotovať priemysel

V oblasti energetickej bezpečnosti musí Európa pokračovať v koherentnej politike voči Rusko ako dominantnému dodávateľovi energií. Hoci summit v Lahti nepriniesol reálny pokrok, ukázal Rusku, že nemôže (ako doteraz) ignorovať EÚ ako zväzok štátov a nahrádzať ho výlučne bilaterálnymi vzťahmi. Účastníci konferencie považujú za bezpodmienečné, aby Rusko pristúpilo k Energetickej charte. Je to podľa nich jediná cesta, ako zabezpečiť liberalizovaný prístup nielen ruských producentov ropy a plynu a európsky trh, ale zároveň európskych spoločností k prepravným kapacitám a zásobám surovín, ktoré Európa potrebuje pre plnohodnotnú diverzifikáciu.

Konferencia tiež konštatovala, že je potrebné zvýšiť dnešné dumpingové ceny plynu pre domáci priemysel v Rusku a na Ukrajine na trhovú úroveň, v opačnom prípade nemôžu európske spoločnosti konkurovať v energeticky náročných odvetviach, ako je oceliarstvo.

Pozície

„Doterajší program TACIS, určený pre bývalé štáty Sovietskeho zväzu pumpoval peniaze len do „vládneho“ sektora bez toho, aby prinášal výsledky. Všeobecne sa tento nástroj neprispôsobil cieľom Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a skôr dotoval „vládne režimy“ než by pomáhal vytvárať občiansku spoločnosť,“ konštatoval Fraser Cameron z bruselského EU-Russia Centre.

Alexander Duleba z SFPA povedal: „Ak má byť ENP ako nový model pomoci úspešná, potrebuje aj regionálny princíp. V bilaterálnych vzťahoch EÚ potrebuje presadzovať politické zmeny, zatiaľ čo v regionálnej politike diskutovať o kľúčových hospodárskych sektoroch. Zároveň treba členov SNŠ zapojiť do 4 spoločných priestorov (ekonomický; sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť; vonkajšia bezpečnosť; výskum, vzdelávanie a kultúra), v ktorých dnes EÚ podporuje zmeny iba smerom k Rusku.“

Philippe Boucly, člen predstavenstva Slovenského plynárenského priemyslu, na margo Energetickej charty dodal: „Je nutné, aby Rusko podpísalo Energetickú chartu, čo celá Európa aj Slovensko potrebuje ako záruku energetickej bezpečnosti.“

REKLAMA

REKLAMA