EÚ o Kosove: Vágne jasné stanovisko

Srbsko sťahuje veľvyslancov z krajín, ktoré uznali Kosovo. EÚ sa snaží nepopudiť Belehrad ešte viac a prijala stanovisko ku Kosovu, ktoré je "jasné a vágne" zároveň.

kosovo
https://euractiv.sk

Pozadie:

Nezávislosťou Kosova sa hneď na druhý deň po vyhlásení zaoberali rokovania Bezpečnostnej rady OSN aj ministrov zahraničných vecí EÚ. Ani jedno fórum spoločne neuznalo vznik najmladšieho štátu na svete. Tento krok môže každá krajina urobiť samostatne. Proces oficiálneho uznávania Kosova odštartovalo Francúzsko.

Otázky:

Ministri zahraničných vecí EÚ sa snažili ukázať jednotu v otázke Kosova a neznepriateliť si Srbsko, ktoré by mohlo zanevrieť na ideu členstva v EÚ a preorientovať sa na vzťahy s Ruskom. Ministri vo svojich vystúpeniach naznačovali, že Srbsko má prísľub európskej budúcnosti ako kompenzáciu za stratu časti územia.

Potreba zladiť 27 členských krajín s protichodnými národnými záujmami vyústila do spoločného stanoviska, ktoré slovinský minister zahraničných vecí Dimitrij Rupel komentoval: “EÚ opäť prešla testom jednoty.” Hlavné body:

  • Definovanie vzťahov s Kosovom je na každom členskom štáte. Na naliehanie Španielska sa úplne vypustili slová "nezávislosť" a "uznanie"
  • Kosovo je prípad "sui generis", teda nezakladá precedens pre podobné riešenie v inom regióne sveta
  • Odhodlanie podieľať sa na zachovaní stability a mieru v regióne a odsúdenie násilných protestov v Kosove a Srbsku

“Stálo nás to niekoľko hodín belgického zápasenia, ale napokon sme dosiahli dohodu, ktorá je jasná a vágna zároveň,” vyhlásil na záver schôdzky belgický minister zahraničných vicí Karel De Gucht.

Francúzsko bolo prvou krajinou, ktorá uznala nezávislosť Kosova. S rozdielom pár hodín sa pridali Veľká Británia, Nemecko, Taliansko. Z mimoeurópskych krajín pribudli USA, Turecko a Afganistan.

Podľa diplomatických zdrojov by vznik nového štátu na území juhosrbskej provincie malo uznať 19 krajín EÚ. Jednoznačný nesúhlas vyslovili iba Španielsko, Cyprus a Rumunsko. Všetky tri krajiny majú výrazné domáce problémy s menšinami alebo separatistickými hnutiami. Cyprus vyhlásil, že “nikdy neuzná nezávislosť Kosova.” Rovnaký prístup by potom mohla žiadať aj severocyperská turecká republika, ktorú na svete uznáva len Turecko.

Najostrejšie vystupovalo Španielsko. Jeho šéf diplomacie Angel Moratinos vyhlásil, že nezávislosť Kosova je v “rozpore s medzinárodným právom” a Španielsko nemôže uznať jednostranný krok. Krajina sa obáva, že osamostatnenie Kosova môže povzbudiť separatistické ambície Baskov a Kataláncov. Podľa diplomatického zdroja z Bruselu tak španielsky odpor vychádza viac z domácich problémov ako zo snahy rešpektovať medzinárodné právo.

Rumunský parlament na mimoriadnej utorkovej schôdzi prijal rezolúciu, ktorá odmieta uznanie nezávislosti Kosova.

Srbskí politici hovoria o “brutálnej nespravodlivosti” a “najsmutnejšom dni v histórii Srbska.” Belehrad už stiahol svojho veľvyslanca z Washingtonu. Rovnako postupoval aj v prípade Francúzska a Turecka, píše BBC.

Srbská vláda zrušila všetky rozhodnutia orgánov EÚ o vyslaní misie do Kosova, keďže “ohrozuje suverenitu, teritoriálnu integritu a ústavu krajiny.” Na kosovskú realitu to však nemá žiadny dosah. Rozhodujúce slovo v Kosove má naďalej správa OSN, pretože rezolúcia 1244 stále platí, potvrdil generálny tajomník OSN Ban Ki-moon. Policajná a justičná skupina EÚ o sile 2000 mužov a žien by mala oficiálne začať trénovať miestne zložky polície, justície a colnej správy už v sobotu. 

V krajine tiež zostávajú jednotky NATO v rámci misie KFOR, uvádza sa v oficiálnom stanovisku aliancie. Svoje pôsobenie považuje za nemenné, pokiaľ sa nezmení rezolúcia 1244 BR OSN.

Pozície:

Boris Tadič, srbský prezident: Uznanie nezávislého Kosova označil v Bezpečnostnej rade OSN za “legalizáciu etnických čistiek.” Zdôraznil, že “Srbsko nikdy neuzná Kosovo ako nezávislý štát a budeme pokračovať v našom boji.” Zároveň však ubezpečil, že sa neuchýlia k použitiu sily. Vyzval tiež všetkých Srbov, aby zachovali pokoj a vyvarovali sa násilia, pretože tým nepomáhajú svojej krajine ani obrane Kosova.

Čedomir Jovanovič, šéf srbskej liberálno-demokratickej strany: Samostatnosť Kosova označil za “nešťastnú pravdu pre Srbsko,” ktorá je “smutná a tragická.” “Toto nie je naša prvá porážka, už ich máme za sebou veľa. Táto prehra bolí, pretože je v nej veľa nespravodlivosti a brutality, pretože každý z nás sa cíti ako obeť,” vyhlásil Jovanovič na zasadnutí srbského parlamentu.

David Miliband, britský minister zahraničných vecí: “Bez rešpektovania túžby obyvateľov Kosova nikdy nedosiahneme stabilitu na západnom Balkáne. Myslím si, že v tomto smere je výrazná jednota medzi mnohými krajinami, ktoré tento proces vnímajú ako posledný kamienok do skladačky bývalej Juhoslávie.”

Miguel Angel Moratinos, španielsky minister zahraničných vecí: “Španielsko neuzná toto jednostranné  vyhlásenie nezávislosti, pretože tento krok nerešpektuje medzinárodné právo.”

Olli Rehn, európsky komisár pre rozširovanie: Pripomenul, že Belehrad má stále vyhliadky na podpis dohody, ktorá mu otvorí cestu k členstvu v EÚ: “Súčasná situácia je pre Srbov ťažká, ale dúfam, že majú chuť sa pozerať do budúcnosti.”

Bernard Kouchner, francúzsky minister zahraničných vecí vyhlásil, že Európska rada dosiahla “víťazstvo, ktoré je dobré pre všetkých.” Zároveň upokojoval Srbov, že “to nemusia brať ako porážku, keďže môžu vstúpiť do EÚ keď budú chcieť a budú spĺňať všetky podmienky.”

REKLAMA

REKLAMA