EÚ sa snaží zastaviť prílev žiadateľov o azyl z Balkánu

Belgicko aj Švédsko vrátili stovky albánskych a rómskych žiadateľov o azyl. Únia je takýmto vývojom po zrušení víz do Schengenu pre tri balkánskej krajiny znepokojená.

Autobusy so stovkami žiadateľov o azyl sa vrátili do Srbska a Macedónska. Informuje o tom miestna tlač.

Odkedy Európska únia zrušila vízovú povinnosť pre Srbsko, Macedónsko a Čiernu Horu v decembri minulého roka, zaznamenalo Belgicko prudký nárast albánskych žiadostí o azyl prevažne z oblasti údolia Preševo v Srbsku a oblasti okolo mesta Kumanovo v Macedónsku.

Do Švédska zase vycestoval väčší počet Srbov, väčšinou z radov rómskeho etnika.

„Všetkých 770 ľudí prišlo do Švédska počas posledných dvoch mesiacov, čo je približne rovnaký počet ako prišiel do krajiny za celý minulý rok. Sme touto situáciou veľmi znepokojení“, citujú médiá švédskeho veľvyslanca v Belehrade Kristera Bringeusa.

V Bruseli pri narastajúcom počte azylantov objavili dieru v zákone, ktorá môže stáť Belgicko stovky tisíc eur. Belgicko má povinnosť zaplatiť 500 eur na deň každému žiadateľovi o azly, pre ktorého nevedia úrady z technických dôvodov zabezpečiť prístrešok po dobu trvania azylovej procedúry.

„Toto opatrenie je hrozné“, povedal belgický premiér Yves Leterme televízii VRT. Belgicko už vyplatilo 205 250 eur len preto, že nevedelo poskytnúť ubytovanie pre azylantov vo vlastných kapacitách.

„Nemôžeme dávať politický azyl pre ekonomických migrantov. Nedáva to žiadny zmysel“, povedal Leterme.

Zlé správy pre ďalšiu liberalizáciu

Srbské úrady spolupracujú pri repatriácií svojich občanov, kedže aj v súčastnosti platný bezvízový režim by mohla Únia kedykoľvek prehodnotiť. Tento vývoj nie je dobrou správou pre Albánsko a Bosnu a Hercegovinu, ktoré stále dúfajú, že EÚ zruší vízovú povinnosť k polroku 2010 aj im.

Podpredseda srbskej vlády Ivica Dačič vo štvrtok v Belehrade povedal, že občania z juhu krajiny, ktorí vycestovali do Švédska a Belgicka azyl „úplne evidentne nedostanú“ a budú vrátení do Srbska.

Spresnil, že v Belgicku požiadalo o azyl 400 ľudí – väčšinou etnických Albáncov a Rómov – a 500 ľudí urobilo to isté vo Švédsku. Dačič dúfa, že tieto udalosti nebudú mať vplyv na bezvízový režim pre jeho krajinu.

Organizovaný zločin

Macedónsko a Srbsko prešetria, či masovému vycestovaniu za politickým azlyom nepomohli zorganizovať kriminálne gangy. Podľa miestnej tlače šírili majitelia prepravných autobousových firiem správu, že žiadatelia o azyl dostanú v západnej Európe domy a štedré vreckové.

Okrem toho sa vyšetruje korupcia v radoch polície. Podľa BIRN (Balkan Investigative Reporting Network,) v snahe o získanie biometrických pasov potrebných na cestu vyplatili ľudia úplatky, ktoré sa šplhajú od 500 do 1000 eur. Podľa týchto informácií tísícky ľudí predali svoj majetok, aby si mohli kúpiť jednosmernú cestu na západ.

 „Exodus“ však nemožno vysvetliť  len manipuláciou a úplatkami. Regióny, z ktorých oddišli obyvatelia do Belgicka a Švédska trpia vysokou nezamestnanosťou a cítia sa byť diskriminované a opustení svojimi vládami v hlavných mestách. “Pre nich je život inde“, napísali macedónske noviny Dnevnik.

Pozície

Slovenský europoslanec a predseda Delegácia pre vzťahy s krajinami juhovýchodnej Európy Eduard Kukan (SDKÚ-DS, EPP) si myslí, že, tieto udalosti "nevytvárajú dodatočnú priaznivú atmosféru na to, aby bol bezvízový styk udelený ďalším krajinám."

Exodus Srbov a Macedóncov do západnej Európy je zlou správou aj pre Ukrajinu, ktorá sa tiež snaží o liberalizáciou vízového režimu, povedal ukrajinský veľvyslanec pri EÚ Andri Veselovksi.

„Autori vízovej liberalizácie si nespočítali dobre všetky dôsledky“, povedal Veselovski. V Ukrajina ale podľa neho nie sú také veľké  „kompaktné skupiny“, ktoré majú chuť opustiť krajinu.

Kyjev čaká na to kým Európska komisia zašle svoj dotazník, na základe ktorého bude vypracovaná cestovná mapa pre liberalizáciu víz, čo sa očakáva niekedy v júni. Po prvýkrát by mohol byť zavedený bezvízový stky počas majstrovstiev európskych futbalových majstrovstiev, ktoré sa simultánne konajú v Poľsku a an Ukrajine v roku 2012. Možno sa tak stane najprv len na skúšobné obdobie 3 mesiacov.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA