Európa zvažuje sankcie voči Ukrajine

Prvé obete protestov na Ukrajine vyvolali búrlivé reakcie na celom svete. Do riešenia situácie sa chce aktívne vložiť Európska únia.

Na Ukrajinu v dôsledku trvajúcej krízy vycestujú prední predstavitelia Európskej únie.

Pokračujúce protesty na Ukrajine nezmiernilo ani druhé kolo rokovaní medzi opozíciou a prezidentom Viktorom Janukovyčom. Podľa opozičného lídra Vitalija Klička rozhovory nič nepriniesli. Obáva sa, že patová situácia povedie k ďalšiemu krviprelievaniu.

„Hodiny konverzácie boli vynaložené zbytočne. Nemá zmysel sedieť za rokovacím stolom s niekým, kto sa už rozhodol vás oklamať“, vyhlásil Kličko po rokovaní s prezidentom. „Ja prežijem, ale obávam sa, že budú ďalšie úmrtia“, dodal Kličko.

Traja opoziční politici – Kličko, bývalý minister financií Arsenij Jaceňuk a pravicový radikál Oleh Tiahnybok sa od prezidenta snažili získať ústupky, ktoré by ukončili dva mesiace trvajúce pouličné protesty.

V stredu zabila poriadková policia pri stretoch v Kyjeve najmenej troch demonštrantov. Dvaja z nich sa stali obeťou streľby. Na čele protestov stoja mnohokrát radikáli. Výsledkom sú tak desiatky až stovky zranených na oboch stranách barikád.

Stovky tisíc Ukrajincov vyšli do ulíc Kyjeva koncom minulého roka po tom, ako Janukovyč cúvol od podpisu dohody o voľnom obchode s Európskou úniou (DCFTA) v prospech finančnej pomoci z Ruska.

Hnutie odvtedy rozšírilo svoju kritiku o nespokojnosť s vládnou korupciou a svojvôľou.

Zákony proti protestom

Demonštrantov v posledných dňoch vyprovokovala správa o nových právnych predpisoch zakazujúcich protesty, ktoré minulý týždeň v parlamente presadili poslanci verní prezidentovi Janukovyčovi.

Janukovyč vo štvrtok naznačil, že by mohol byť ochotný prijať ústupky. Volal po zvláštnom zasadnutí parlamentu, kde by sa rokovalo o opozičných požiadavkách a ceste von z krízy.

Zástupcov opozície však nepresvedčil. Po niekoľkých hodinách rokovaní napokon opoziční lídri prikázali svojim stúpencom, aby sa pokúsili rozšíriť zónu protestu v Kyjeve a v ďalších mestách.

Podľa Arsenija Jaceňuka bol na rokovaní „jasný zoznam požiadaviek, ktoré nám neboli splnené“. „Neustúpime, budeme ďalej budovať barikády.“

Svedkovia uviedli, že v reakcii na opozičnú výzvu sa asi 1000 demonštrantov vzdialilo od Námestia nezávislosti a začali stavať nové barikády bližšie k prezidentskému sídlu.

Premiér Mykola Azarov dokreslil úroveň nedôvery medzi vládou a opozíciou, keď ich obvinil zo štáneho prevratu a dôrazne odmietol možnosť predčasných prezidentský volieb ako riešenia.

„Všetci tí, ktorí podporujú tento puč by mali jasne povedať: Áno, sme za zvrhnutie legitímnych orgánov na Ukrajine a nie sa schovávať za pokojných demonštrantov“, povedal Azarov na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose.

Azarov pre agentúru Reuters povedal, že vláda nemá v pláne zaviesť núdzový stav:  „V túto chvíľu nevidíme potrebu náročných a extrémnych opatrení [… ] ale nedostávajte vládu do slepej uličky.“

„Ľudia by si nemali myslieť, že vláda nemá k dispozícii prostriedky, aby to ukončila. Ja našim ústavným právom a povinnosťou obnoviť poriadok v krajine“, vyhlásil Azarov.

Protesty sa stali násilnými v nedeľu, kedy sa najradikálnejšia časť demonštrantov odpojila od hlavnej protestnej oblasti v Kyjeve a prudko stretla s poriadkovou políciou.

Niektoré správy hovoria, že sa protesty šíria aj do provinčných oblastí.

Tisíce ľudí zaútočili na sídlo miestnej správy v Rivne na západe Ukrajiny. Poškodili dvere a žiadali prepustenie osôb zadržaných pri tamojších nepokojoch, informovala tlačová agentúra UNIAN.

V stredoukrajinskom meste Čerkasy, asi 200 km južne od Kyjeva, 1000 demonštrantov obsadilo prvé dve poschodia správneho úradu a zapálilo ohne mimo budovy.

Medzitým sa video ukazujúce neľudské zaobchádzanie s protestujúcim stalo hitom sociálnych sietí a medzinárodných spravodajských kanálov.

Zmätok spôsobil poplach v zahraničí

Ukrajinské násilnosti vyvolali okamžitú reakciu politikov z celého sveta.

Predseda Európskej Komisie José Manuel Barrosotelefonickom rozhovore s ukrajinským prezidentom Janukovyčom povedal, že ak sa situácia na Ukrajine nestabilizuje, EÚ zváži možné dopady na bilaterálne vzťahy.

Na Ukrajinu dnes prišiel rokovať komisár pre rozšírenie Štefan Füle. Vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku tam vycestuje budúci týždeň.

Americký viceprezident Joe Biden taktiež telefonoval s Janukovyčom. Varoval ho pred bližšie nešpecifikovanými následkami.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová vyjadrila hnev nad zákrokom proti demonštrantom, ale nemyslí si, že ešte nastal čas na európske sankcie.

Podľa poľského prezidenta Bronislawa Komorowského je však Ukrajina na pokraji sankcií. „Je to niečo, čo sa naozaj môže stať v každom okamihu, ak špirála konfliktu sa hneď nezastaví.

Francúzsky prezident François Hollande vyzval ukrajinské orgány, aby „rýchlo hľadali dialóg“.

Bývalý sovietsky vodca Michail Gorbačov vyzval prezidentov Ruska a Spojených štátov na pomoc pri dohadovaní nových rokovaní a povedal, že Ukrajina čelí „možnej katastrofe“.

Slovenské ministerstvo zahraničných vecí reagovalo spoločnými vyhlásením s ostatnými krajinami V4, v ktorom rázne odsúdilo zabíjanie demonštrantov.

Minister Miroslav Lajčák v rozhovore pre denník SME povedal, že sankcie sú namieste „voči ľuďom, ktorí sú za násilie zodpovední jednak priamo veliteľsky, ale aj politicky.“

Podľa europoslanca Eduarda Kukana (EĽS, SDKÚ-DS) je „objektívne vyšetrenie smrti demonštrantov a dialóg medzi vládou a opozíciou jedinou cestou, ako zabrániť ďalšiemu násiliu“.

Bulharský analytik Ivan Krastev pre francúzske noviny Le Monde uviedol, že „v časoch krízy sa Janukovyč snaží správať ako Putin“.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA