Europarlament sa stará hlavne o susedov

Parlamentná diplomacia funguje aj na európskej úrovni. Europoslanci sa angažujú všetkými smermi, najviac na Balkáne, Ukrajine a cez Atlantik.

„Ako jedny z kľúčových som vnímal aktivity a diskusie tykajúce sa Arabskej jari, pri  ktorých Európsky parlament neváhal rýchlo a jasne reagovať a podporiť občianske a prodemokratické  hnutia v krajinách severnej Afriky“, hovorí člen zahraničného výboru EP, europoslanec Eduard Kukan (EĽS, SDKÚ-DS).

Parlament podľa neho často „udával tempo“ a mal v mnohých prípadoch vplyv aj na pozíciu EÚ.

Počas celého mandátu pravidelne rezonovala susedská politika, či už južná alebo východná. „Pre mňa osobne a pre mnohých mojich kolegov zo zahraničného výboru  bolo v tomto kontexte veľmi dôležité minuloročné hlasovanie k finančnému Nástroju susedskej politiky, ktorý  som za Európsky parlament pripravoval“.

Ukrajina

„V súčasnosti je to samozrejme Ukrajina, pri  ktorej sa dlhodobo angažujeme. Z poverenia Európskeho parlamentu  pôsobila na Ukrajine misia bývalého poľského  prezidenta Kwasniewskeho a bývalého prezidenta Európskeho parlamentu Pat Coxa”, vyratúva Kukan.

Obaja vycestovali na Ukrajinu z poverenia EP už v roku 2012 – mali hľadať riešenie pre Júliu Tymošenkovú a širší problém selektívnej spravodlivosti. Ich mandát predĺžil EP v apríli 2013.

Hodnotenie ich práce je rozporuplné, najmä prílišný tlak na prepustenie Tymošenkovej pred rozhodnutím o podpise Asociačnej dohody s Ukrajinou. Niektorí tiež tvrdia, že prítomnosť bývalého poľského prezidenta zbytočne dráždila ruskú stranu.

Slovenský europoslanec a člen zahraničného výboru EP Boris Zala (S&D, SMER-SD) označil situáciu na Ukrajine „za moment pravdy pre politiku východného partnerstva“ a „najväčší test toho, či je EÚ schopná byť geopolitickým hráčom obraňujúcim záujmy a hodnoty v našom bezprostrednom susedstve“.

V poslednom uznesení z februára žiada Európsky parlament cielené sankcie pre vládnych predstaviteľov zodpovedných za násilnosti a finančnú pomoc zo strany Európskej únie.

Rozširovaniu naklonený

Európsky parlament aktívne vstupoval do diskusie o stave pripravenosti jednotlivých kandidátskych a potenciálne kandidátskych krajín na ďalšie kroky v prístupovom procese.  

To sa dialo prostredníctvom pravidelne pripravovaných uznesení k jednotlivým krajinám, alebo schvaľovaním stabilizačných a asociačných dohôd.

„Dôležitá je v mnohých prípadoch parlamentná diplomacia, čo bolo možné vidieť napríklad pri riešení politickej krízy v Albánsku alebo Macedónsku. Treba si tiež pripomenúť, že Európsky parlament úspešné obhajoval zavedenie vízovej liberalizácie pre krajiny západného Balkánu a zohral dôležitú rolu pri minuloročnom pristúpení Chorvátska do EU“, dodáva Kukan ako predseda Delegácie EP pre vzťahy s krajinami západného Balkánu.

Európsky parlament tiež v marci 2012 schválil uznesenie, v ktorom vyzval päť krajín EÚ, ktoré zatiaľ neuznali nezávislé Kosovo, aby tak urobili.  

V januári tohto roku Boris Zala v pléne na margo vyhlásil, že Slovensko neuznáva samostatnosť Kosova preto, že nie je výsledkom dohody Belehradu a Prištiny.

„Vznikanie nových štátov násilnou cestou je neprijateľný precedens pre EÚ“ a sama  sa musí snažiť, aby sa podobný proces nemohol zopakovať," povedal. Separatistické hnutia sú podľa neho v Európskej únii stále živšie. „Odsúvanie tohto problému len na úroveň členských štátov na jednej strane a OSN na druhej strane nie je správnym riešením. Len dohoda môže byť vstupenkou do EÚ“, povedal Zala.

Za Atlantik 

Vzťahy s Spojenými štátmi najmä v poslednom období prekročili agendu zahraničnej politiky. Európsky parlament sa nimi zaoberal v kontexte škandálu sledovania elektronickej komunikácie občanov zo strany tajných služieb a tiež v kontexte rokovaní o transatlantickej dohode o voľnom obchode (TTIP).

„Medzi Spojenými štátmi a EU došlo k ochladeniu po aférach s odpočúvaním. Máme pred sebou dôležité rokovania o vytvorení zóny voľného obchodu, pri ktorých bude potrebne obnovenie vzájomnej dôvery. Európsky parlament by v tom mohol zohrať pozitívnu rolu“, verí Eduard Kukan.                 

„Občas sa hovorí, že EÚ má a výber medzi posilnením strategického partnerstva s USA a medzi prácou na flexibilných koalíciách s inými hráčmi ako je Južná Afrika alebo Brazília. To je však falošná voľba. Aby sme na globálnej scéne zostali relevantní a vnímaní ako strategickí partneri pre USA, EÚ musí robiť oboje“, povedal v pléne EP Boris Zala.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA