Europoslanci: Spolupráca s národnými orgánmi sa zlepšuje

Komunikovanie stanovísk Slovenska k legislatíve EÚ sa k europoslancom dostáva lepšie. Rezervy vidia v Národnej rade.

Poslanci Európskeho parlamentu disponujú slobodným mandátom. Podľa štatistík portálu Votewatch hlasujú europoslanci častejšie podľa príslušnosti k svojej európskej politickej skupine, než podľa národnej príslušnosti.

Napriek tomu prebieha medzi národnými orgánmi, ktoré zodpovedajú za vypracovanie národnej pozície k aktom EÚ a poslancami Európskeho parlamentu za Slovensko výmena informácií.

Europoslankyňa Anna Záborská (EĽS, KDH) hovorí, že situácia sa s postupom rokov členstva Slovenska v EÚ zlepšovala.

„Na začiatku (v EP je druhé volebné obdobie) som osobne závidela iným poslancom, ktorí mali jasné informácie z vlády a svojich politických strán k tomu, aké zaujímajú stanovisko. My ak sme sami po tom nepátrali, iniciatíva z domu zvyčajne nebola“, spomína.

Najmä za posledné dva roky sa ale situácia zlepšila, hovorí. „Už to nie je len na vyžiadanie ale aj iniciatívne“. Nikdy sa jej však nestalo, že by pociťovala nátlak na to, ako hlasovať.  

Europoslankyňa Monika Flašíková Beňová (SMER-SD, S&D) si pochvaľuje spoluprácu so Stálym zastúpením SR pri EÚ. „Bola pomerne vždy na vysokej úrovni, či tam bol Maroš Šefčovič alebo Ivan Korčok.“

Ako „výbornú“ ju hodnotí aj Eduard Kukan (EĽS, SDKÚ-DS), pochvaľuje si jeho iniciatívu.

Flašíková Beňová je však kritická k Národnej rade, ktorej Lisabonská zmluva vytvorila nový priestor pre vstupovanie do diskusie o európskej legislatíve.

„NR či už prostredníctvom svojich výborov alebo prostredníctvom hlasovania v pléne môže dávať veľmi silné signály Európskej komisii k pripravovanej legislatíve“, vysvetľuje.

„Počas prebiehajúcej prezidentskej kampane takí menej významní kandidáti a kandidátka veľmi ostro kritizujú EÚ. Pozerala som si koľkokrát oni vo svojich príslušných výboroch k tejto téme niečo povedali a žiadali zmenu ako poslanci, nikto z nich to ani raz nespravil“, hovorí Flašíková Beňová.  

Záborská si tiež všimla, že kritických stanovísk z Výboru pre európske záležitosti (VEZ) NR SR k legislatíve EÚ je málo. Výbor má pri tom prerokovávať všetky akty EÚ, vrátane nelegislatívnych. Spomína, že v predvstupovom období bola práca výboru aktívnejšia.

Na výzvy na väčšiu účasť poslancov EP na zasadnutia VEZ Monika Flašíková Beňová  hovorí, že je to odrazom pokračujúceho vnímania európskej politiky ako zahraničnej. „Aký výklad potrebujú poslanci Národnej rady SR? Poslanci NR SR majú dostatok zdrojov a možností. Ktokoľvek sa na nás môže obrátiť s otázkou, no nepamätám si na takú situáciu. Ide o to, aký je reálny záujem.“

Pokiaľ ide o komunikáciu so slovenskými ministerstvami, je to podľa europoslancov rôzne.

„Niekedy si to musíme vypýtať niekedy nám to pošlú. V kľúčových témach ako je čerpanie fondov spolupráca funguje“, myslí si Flašíková Beňová.

Eduard Kukan si všimol aktivity ministerstva pôdohospodárstva, či už za Zsolta Simona, alebo aktuálneho ministra Jahnátka. „Sú naozaj aktívni, najmä pri reforme SPP, chcel by som ich vyzdvihnúť“.

„Pokiaľ ide o ministerstvo zahraničných vecí, môj asistent je s nimi vo veľmi úzkom kontakte“, dodáva europoslanec, ktorý je členom zahraničného výboru.

Europoslankyňa Katarína Neveďalová (SMER-SD, S&D) dodáva, že spoluprácu aj so slovenskými nevládnymi subjektmi zlepšilo, že sa poslanci na pozície sami dotazovali a subjekty si následne navykli posielať stanoviská aj aktívne.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA