Europoslancov zamestnávala najmä kríza

Väčšina europoslancov na otázku o najpodstatnejších úlohách EP za uplynulé obdobie hovorí o protikrízových riešeniach.

Pred vypuknutím krízy Európsky parlament nemal veľkú chuť prijímať preventívne opatrenia, spomína europoslanec Vladimír Maňka (SMER-SD). „Väčšina EP hovorila, že trh si všetko vyrieši sám."

„Keď bolo jasné, že to trh nevyrieši, prišli balíčky six-packtwo-pack, vrátane automatických sankcií“, hovorí Maňka.

Boli to dva veľké prúdy, kam sa uberať. Úsporné opatrenia a tí čo hovorili, že úsporné opatrenia nestačia. Iba škrty v krajinách, ktoré nemajú rast priniesli katastrofu a aj zabíjajú“.

Europoslanec Miroslav Mikolášik (EĽS, KDH) súhlasí, že práca bola do veľkej miery formovaná krízou, ktorá „v Európe ešte stále nie je porazená“.

„Tie rozhodnutia boli jedny z najťažších, napríklad banková únia a istá strata suverenity členských štátov v tejto oblasti mne osobne vadí,“ hovorí Mikolášik. Nedá sa dnes povedať, čo to urobí o 10 rokov. V tejto chvíli sa to ale javí ako krok správnym smerom.“

Z konania predstaviteľov EÚ bolo za posledných 5 rokov cítiť, že situácia je vážna, hodnotí europoslankyňa Anna Záborská (EĽS, KDH). „Kým na začiatku boli ten najväčší problém banky, postupne sa to presúvalo do sféry zamestnanosti a sociálnej kohézie a možných sociálnych nepokojov. Veľa času sa venovalo nezamestnanosti a jej riešeniu.“

Najdôležitejšie bolo podľa nej zabrániť destabilizácii EÚ. „Aj mne sa na začiatku zdalo, že postupujeme pomaly, ale s ohľadom na sociálny dopad a udržanie sociálneho zmieru to bolo o podstatné. Je iné riešiť ekonomické a finančné problémy pri 5 % nezamestnanosti a je iné pri nezamestnanosti viac ako 30 %.“

Oproti predchádzajúcemu obdobiu si všimla, že pri hlasovaniach o sociálno-ekonomických otázkach sa viackrát stalo, že rozdiel hlasov bol menej ako 10 a niektorých prípadoch bola rovnosť hlasov.

„Aj politické skupiny si veľmi diametrálne odlišne predstavovali riešenie problémov. Človek by si mohol myslieť, že keď je ťažká situácia, tak skôr nájdeme dohovor, ale nebolo to tak,“ popisuje europoslankyňa.

Europoslancovi Jaroslavovi Paškovi (SNS, EFD) sa javí, že bitku o to, ako sa vysporiadať s krízou „zdravý rozum prehral“. Je pravda, že sa deklaruje, že EÚ je z ekonomického hľadiska stabilizovaná ako projekt, ale samotní lídri priznávajú, že kľud je dočasný a nevedia zabezpečiť perspektívu ďalšieho hospodárskeho rastu“.  

EÚ podľa neho stratila konkurencieschopnosť a volá po „pragmatickej hospodárskej politike“ založenej na priemysle. Odliv priemyslu z Európy pripisuje politike EÚ tvorenej kompromismi medzi ľudovcami a socialistami, najmä klimatickému balíčku. Ten podľa neho nezohľadňuje, čo je v globálnom meradle reálne.

"Najprv musíme mať stabilné príjmy a priemysel, aby sme dali ľuďom prácu a potom môžeme rozvíjať nadstavbu vedu a techniku a sociálne vymoženosti“, tvrdí Paška. 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA