Gréci i Turci chcú riešenie

Grécka i turecká obchodná komunita na rozdelenom Cypre možno čelia rozdielnym ekonomickým výzvam, no obe vnímajú potrebu rýchleho riešenia situácie. V exkluzívnom rozhovore pre EurActiv o tom hovoria predsedovia Gréckej a Tureckej obchodnej komory na Cypre.

 

Pozadie

Ostrov Cyprus je rozdelený na gréckocyperský juh a tureckocyperský sever od roku 1974. Posledný pokus o znovuzjednotenie pod záštitou OSN v apríli 2004 zlyhal, keď gréckocyperská komunita v referende odmietla tzv. Annanov plán. Turecká komunita na severe plán schválila. V máji 2004 (Grécka) Cyperský republika získala plnoprávne členstvo v EÚ. Vyriešenie konfliktu na Cypre nie je podmienkou získania členstva v EÚ pre Turecko, no je to minimálne ticho očakávané.

Otázky

Desaťročia trvajúce rozdelenie Cypru a dlhodobá neschopnosť gréckej a tureckej komunity dohodnúť sa na riešení, prijateľnom pre obe strany, dali vzniknúť situácii, v ktorej môžu prevládnuť ekonomické otázky nad politickými. Obe komunity sú potencionálnymi konkurentmi v ekonomickej oblasti a zdá sa, že majú odlišné hospodárske vízie.

Obyvateľstvo Cyperskej republiky, ktorá je od mája 2004 členskou krajinou EÚ, sa najviac obáva inflácie, ktorá bola v januári 2006 o 2,25% vyššia, ako pred rokom. V nedávnom prieskume Eurobarometer približne 44% respondentov označilo infláciu za najväčší problém krajiny.

Rovnaký prieskum ukázal, že pre tureckých Cyperčanov je najväčšou hrozbou nezamestnanosť.

Vo všeobecnosti sa grécki Cyperčania najviac boja o budúcnosť svojej ekonomiky. Prieskum Eurobarometer ukázal, že približne 60% respondentov v Cyperskej republike očakáva, že celková ekonomická situácia v ich krajine sa v roku 2006 zhorší, a iba 14% očakáva na tomto poli zlepšenie.

41% tureckocyperskej komunity je presvedčených, že ekonomická perspektíva pre rok 2006 je dobrá.

Približne 60% gréckych Cyperčanov verí, že vstup krajiny do EÚ im nijako nepomohol, na rozdiel od komunity tureckých Cyperčanov, kde až 72% respondentov považuje EÚ za „dobrú vec“.

Čo sa týka potenciálneho členstva Turecka v EÚ, podporuje ho 86% tureckých Cyperčanov, zatiaľ čo 80% gréckych Cyperčanov je proti.

Pozície

George Stavri, ktorý pôsobil ako úradník Britského predsedníctva na Cypre, vo svojej práci s názvom „Ekonomická vízia pre Cyprus: Gréckocyperská skúsenosť“ tvrdí, že „Gréckocyperskí plánovači si nevyhnutne začínajú uvedomovať, že tureckí Cyperčania sa v blízkej budúcnosti stanú skôr ich konkurentmi, než spolupracovníkmi, ak nenastane nejaká dramatická zmena situácie smerom k vyriešeniu Cyperského problému. Ak sa tak stane, politickú konfrontáciu nahradí ekonomická, a akýkoľvek pokus o nájdenie spoločného riešenia nanešťastie zlyhá, pretože ekonomické vojny vyúsťujú do rozdelenia na víťazov a porazených rýchlejšie, než iné formy konfrontácie. Ak sa Cyperčania dostanú do tejto fázy, len tak ľahko z nej nevyviaznu, a politický dialóg sa stane nezmyselným a zbytočným“.

Bývalý prezident Cyperskej republiky Dr. George Vasiliou v práci, nazvanej „Riešenie Cyperského problému: Kľúč k tureckým vzťahom s EÚ“ napísal: „Zjednotenie ostrova by značne pomohlo všetkým Cyperčanom a najmä tureckým Cyperčanom“. Pokračoval: „Cestovný ruch, pobrežné aktivity, služby, priemysel, poľnohospodárstvo budú prosperovať iba po zriadení federácie. Životný štandard sa zdvojnásobí alebo strojnásobí v porovnaní s dnešným. Významne sa pozdvihne nielen hospodárstvo, ale aj identita, kultúra a súdržnosť tureckocyperskej komunity. Cyprus sa stane mostom medzi východom a západom, medzi islamom a EÚ.“

EurActiv položil predsedom Gréckej a Tureckej obchodnej komory na ostrove rovnaké otázky s cieľom objasniť prístup oboch obchodných komunít k otázkam spoločného záujmu.

Zatiaľ čo Severocyperskú tureckú republiku (TRNC) uznáva iba Ankara, Tureckocyperská obchodná komora (TCCC) je medzinárodne uznávaná od roku 1959. Na otázku, či TCCC – všeobecne definovaná ako neutrálna mimovládna organizácia – očakáva, že v politickej a diplomatickej aréne zohrá aktívnu úlohu pri rozhodovaní o budúcnosti rozdeleného ostrova, predseda TCCC Erdil Nami EurActivu povedal, že „ekonomika a politika sú neoddeliteľné; vždy šli ruka v ruke. Nie je možné hovoriť o rozvoji ekonomiky krajiny bez toho, aby ste sa dotkli politiky, a žiadna ekonomika sa nemôže rozvíjať bez vytvárania udržateľných vládnych politík. Najmä ako hovoríme o krajine, kde existujúci politický problém významne brzdí ekonomickú prosperitu, tu sa politike nedá vyhnúť.“

Na druhej strane Zelenej hranice, ktorá oddeľuje obe komunity na ostrove, predseda Cyperskej obchodnej a priemyselnej komory (CCCI) Manthos Mavromantis zastáva podobný názor. Pre EurActiv uviedol, že „vyriešenie politického problému Cypru nepochybne výrazne oživí ekonomiku celého ostrova a tým pádom bude mať aj blahodarný vplyv na obe komunity na Cypre. CCCI je zástancom dosiahnutia takéhoto riešenia mierovými prostriedkami prostredníctvom zmysluplných opatrení, ktoré umožnia obom komunitám cítiť sa jeho súčasťou, preto Komora prejavila záujem na jeho implementácii.“

Čo sa týka prístupu k ďalším spôsobom riešenia zložitej patovej situácie na Cypre (okrem tzv. Annanovho plánu), Erdil Nami z Tureckocyperskej obchodnej komory sa odvolal na Spoločnú víziu tureckocyperskej občianskej spoločnosti. Táto iniciatíva, predstavená 101 mimovládnymi organizáciami v auguste 2002, navrhuje na ostrove zriadiť nový „štát partnerstva“, tvorený dvoma „čiastkovými štátmi“ s rovnakými právami. Táto myšlienka je podľa Namiho veľmi podobná myšlienke Annanovho plánu. „Iniciatíva vytvorila rámec – federálny štát, zložený z dvoch komunít a dvoch zón – založený na politickej rovnosti. Akýkoľvek plán riešenia, ktorý bude mať šancu byť prijateľným pre všetky strany, bude vychádzať z rovnakých princípov.“ Nami zdôraznil, že TCCC by takúto iniciatívu uvítalo.

Gréckocyperská komora „nezaujíma politické stanovisko k rôznym návrhom riešenia Cyperského problému,“ uviedol Manthos Mavrommantis. „Je dôležité splniť legitímne požiadavky oboch komunít, aby bolo riešenie udržateľné.“ Podľa jeho názoru „by akékoľvek riešenie malo vychádzať zo základných ľudských práv, aby bolo všeobecne akceptovateľné.“

Erdil Nami z Tureckocyperskej obchodnej komory je zároveň presvedčený, že zatiaľ čo dnešná situácia nepomáha ani jednej strane, vstup Turecka do EÚ „by nemal byť spájaný s riešením Cyperského problému.“ Nami uviedol, že Tureckocyperská komora plne podporuje stanovisko Ankary, že „turecké prístavy a letiská budú otvorené pre grécke plavidlá a lietadlá zároveň so zrušením izolácie tureckých Cyperčanov.“ Zdôraznil, že „ak majú byť v rámci Európskej zóny voľného obchodu vybudované zdravé obchodné vzťahy, všetky zúčastnené strany by mali určite zrušiť všetky obmedzenia voľného pohybu tovaru a služieb.“

Gréckocyperská komora „plánuje aktívnu spoluprácu s Tureckocyperskou komorou s cieľom uviesť do platnosti nariadenie o Zelenej hranici, ktoré upravuje obchod medzi oboma komunitami,“ uviedol predseda CCCI Mavromantis. „Neexistujú praktické problémy, ktoré by sa nedali vyriešiť. Aplikácia ďalších právnych otázok závisí od dobrej vôle EÚ. Najprv však musí fungovať vzájomný obchod, ktorý ukáže ľuďom všetky výhody ekonomickej spolupráce medzi oboma komunitami.“

Balíček finančnej pomoci EÚ pre tureckocyperskú komunitu vo výške 259 miliónov eur je od leta 2004 „zmrazený“. Finančná pomoc mala byť pôvodne spojená so schémou „priameho obchodu“ medzi EÚ a tureckocyperskou komunitou. Tento plán sa však stretol so silným odporom gréckych Cyperčanov. Približne polovica z 259-miliónového balíčka sa však medzitým stratila kvôli zmeškaniu termínu na využitie prostriedkov z rozpočtu EÚ na rok 2005.

Skutočnosť, že dva návrhy (o finančnej pomoci a priamom obchode) ležal na stole viac ako 20 mesiacov, pre Tureckocyperskú komoru znamená, že „existuje veľká pravdepodnosť, že peniaze úplne odmietneme, ak to znamená vzdať sa priameho obchodu,“ vyhlásil predseda TCCC Nami. Podľa jeho názoru je balíček finančnej pomoci dôležitý najmä preto, že by znamenal „priamy kontakt“ s úradmi EÚ – „no nie ekonomický“. „Naopak,“ objasnil Nami, „priamy obchod by oživil tureckocyperský export, pretože by zahŕňal preferenčné tarify pre produkty, vyvážané do krajín EÚ.“ Nami uviedol, že TCCC je pripravená akceptovať balíček finančnej pomoci ešte pred implementáciou schémy priameho obchodu, „s dôverou v zmierlivý charakter EÚ“. Návrh deklarácie o tejto otázke, ktorý bol predložený v Bruseli 5.-7. decembra 2005, bol však „pre tureckocyperskú stranu úplne neprijateľný.“ „Sme presvedčení, že tieto otázky Cyperský problém komplikujú a môžu byť vyriešené iba zároveň s komplexným riešením problému ako takého,“ uviedol Nami.

Predseda CCCI Mavromantis chápe, že cieľom 259-miliónového balíčka finančnej pomoci bolo „podporiť ekonomiku tureckocyperskej komunity“. Zároveň verí, že finančná pomoc „by nemala byť podmienená inými otázkami a mala by byť použitá rozumne, brať do úvahy pozemkové vlastníctvo pôdy, ktorá bude využitá.“ Podľa názoru gréckocyperskej komory „by malá časť balíčka finančnej pomoci mala byť symbolicky použitá na spoločné projekty oboch komunít v nárazníkovej zóne, ktoré by naznačili, že skutočné výhody pre všetkých Cyperčanov budú vychádzať z ich spolupráce v kontexte zjednotenej ekonomiky po skorom dohodnutí riešenia.“ 

REKLAMA

REKLAMA