Grónsko sa do EÚ možno ešte vráti, tvrdí expert

Najväčší ostrov na svete s populáciou pár desiatok tisíc rozmýšľa o svojej budúcnosti. Záujemcov o jeho bohatstvo je mnoho.

Grónsko láka lídrov svetovej politiky. Len v posledných mesiacoch ho navštívili predseda Európskej komisie José Manuel Barroso a šéfka americkej diplomacie Hillary Clintonová. Najväčší ostrov na svete, bližšie ku Kanade než k Európe, je pre svet čoraz zaujímavejší. Má potenciál ťažby ropy, zemného plynu aj minerálov, predovšetkým vzácnych zemín.  Je v neposlednom rade zásobáreň  10 % svetovej pitnej vody.

So svojou ľadovou pokrývkou je tiež kľúčovým miestom na klimatický výskum a zdrojom základných dát o klíme stovky tisíc rokov dozadu. Niektorí vedci predpokladajú, že o pár sto rokov, grónsky ľadovec celkom zmizne, čo je zároveň proces, ktorý uľahčí dobývanie jeho nerastného bohatstva.

Grónsko sa opätovne ujalo kontroly nad svojimi prírodnými zdrojmi v roku 2010. V roku 1973 vstúpilo spolu s Dánskom do Európskeho hospodárskeho spoločenstva, no kvôli sporom o reguláciu rybolovu už ES opustilo.

Dnes krajina smeruje k nezávislosti na Dánsku, nachádza sa v na hranici medzinárodných záujmov je preto strategicky zaujímavá pre svetové mocnosti, vysvetľuje Damien Degeorges výskumník z Grónskej univerzity (autor publikácie The Role of Greenland in the Arctic).

„Zatiaľ sa ropa a plyn nenašli v takých množstvách, ktoré by boli komerčne zaujímavé a zabezpečovali by ekonomickú sebestačnosť Grónska, vysvetľuje. Niektoré odhady hovoria o prímoch schopných zabezpečiť tamojšiu spoločnosť na 20 rokov, čo však po tom, pýta sa. Kedže chce krajina stavať svoj branding na zelenom imidži, veľmi dobre si uvedomuje environmentálne riziká spojené s ťažbou ropy. „Najhoršie čo by sa krajine mohlo stať sú obrázky ľadovca obliateho ropou v svetových médiách,“ hovorí Degeorges. 

Sľubnejšie sa preto javí ťažobný priemysel, najmä vzácnych zemín a to v situácii, v ktorej má de facto monopol takýchto zdrojov Čína. Pre európsky priemysel je to veľmi zaujímavá opcia.

Otvorená je tiež otázka ťažby uránu, kde je podľa akademika možný posun v súčasnej politike nulovej tolerancie v ťažbe. Tú stále kontroluje situáciu Dánsko, keďže ide o otázky bezpečnosti, nie len prírodných zdrojov.

Degeorge priznáva, že v krajine s populáciou 57 000 obyvateľov je len veľmi málo ľudí, ktorí dokážu riadiť krajinu disponujúcu toľkými strategickými aktívami. Zdôrazňuje preto úlohu vzdelania pre udržateľný rozvoj ostrova. V súčasnosti ostrov spravuje 44 ľudí – 9 ministrov, 31 poslancov, 4 starostovia. Okrem iného to v sebe nesie riziko, že na prístup k strategickým zdrojom stačí lobovať u 25 ľudí.

Úlohu EÚ vidí v podpore bezpečného rozvoja Grónska, napríklad cez podporu vzdelávacieho systému. V prípade, že sa Grónsko stane formálne nezávislé, nevylučuje, že bude hľadať záruky v členstve v nejakej forme supranacionálnej entity, či už na európskej alebo americkej strane.

Ak sa členom EÚ stane Island, skráti to podľa neho aj prípadnú cestu Grónska do EÚ. Myslí si však, že krajina bude vystupovať sebavedomejšie ako v minulosti. Vždy však budú oblasti, kde sa bude musieť spoliehať na iných aktérov, napríklad Grónsko nie je schopné zabezpečiť svoje vlastné ozbrojené sily.

Nezávislosť určite nemôže byť opretá o jednen zdroj príjmov, upozorňuje. Časť súčasnej vládnucej elity hovorí len dánsky a neovláda grónštinu. Akademik si myslí, že by preto nemali byť do budúcnosti diskvalifikovaní. Väzby na Dánsko v tej, či onej forme podľa neho pretrvajú.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA