Hlas “nových” členov v EÚ je stále slabý

Majú v EÚ špecifické záujmy, napríklad energetickú bezpečnosť alebo susedskú politiku. Krajiny na východe EÚ, vrátane Slovenska ale stále nie sú v Bruseli udávačmi agendy. Vyplýva to zo štúdie Katedry politológie FiF UK.

Pred ostatnými dvoma vlnami rozšírenia o celkovo 12 krajín skeptici varovali, že rozhodovanie v Európskej únii môže byť paralyzované, v lepšom prípade bude hľadanie kompromisu mimoriadne obtiažne.

Štúdia Katedry politiológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave však tvrdí, že žiadne väčšie ťažkosti v tomto smere vstup nových krajín do EÚ v rokoch 2004 a 2007 nepriniesol.

Napriek všeobecnému predvečeniu boli naopak „nové“ členské krajiny vo všeobecnosti za prehlbovanie integrácie s výnimkou niekoľkých oblastí akými sú dane alebo sociálna politika.

Štúdiu, na ktorej jej autori pracovali dva a pol roka predstavili tento týždeň aj v Bruseli. Pre jej skompletizovanie absolvovali jej autori rozhovory s viac ako stovkou relevantných respodentov v Bruseli a hlavných mestách skúmaných krajín – Slovenska, Českej republiky, Poľska, Maďarska, Slovinska, Litvy, Lotyšska a Estónska (2004), Bulharska a Rumunska (2007). Štúdia nehovorí o Malte ani Cypre, ktoré sú podľa autorov špecifickými prípadmi.

Cieľom štúdie bolo zhodnotiť vplyv, ktorý majú alebo nemajú tieto krajiny na rozhodovanie v inštitúciách EÚ odkedy sa stali členmi bloku.

Napriek obavám v niektorých „starších“ člených štátoch EÚ sa rozhodovanie v EÚ po východnom rozšírení v nestalo oveľa náročnejším, tvrdí jeden z autorov štúdie Vladimír Bilčík.

V skutočnosti totiž nové členské štáty len veľmi zriedka hlasujú v Rade ministrov proti „problematickým“ opatreniam.

Pri otázkach, o ktorých sa v Rade hlasuje kvalifikovanou väčšinou (nevyžaduje sa jednohlasnosť), je priemerná podpora v EÚ na úrovni 93,7 %. Len PoľskoLitva majú toto percento nižšie, v roku 2008 vetovali rozhovory o nove základnej zmluve medzi EÚ a Ruskou federáciou.

Medzi rokmi 2004 a 2009 Poľsko podporilo 91,2 % takýchto rozhodnutí, Litva 92 %. Počas toho istého obdobia to boli „starí“ členovia, ktorý dosahovali niežšie hodnoty – Veľká Británia 87,9 % a Švédsko 83,7 %.

Zo 150 rozhodnutí prijatých v roku 2009 kvalifikovanou väčšinou Veľká Británia podporila 88,6 %, Rakúsko 86 % a Dánsko len 74 %. Naopak, východeurópske krajiny – Česká republika, Maďarsko, Slovensko, Slovinsko, Poľsko, Litva, EstónskoBulharsko sa nepostavili ani proti jednému takémuto rozhodnutiu v tomto období.

Odvrátenou stranou konštruktívneho správania sa pri hlasovaní je, že tieto členské štáty sa stále celkom nedostali do pozície, v ktorej by udávali európsku agendu, vysvetľuje Bilčík. Jedinými výnimkami sú iniciatíva Východného partnerstva a jadrová energetika.

Autori dospeli k záveru, že existujúce regionálne formáty ako je napríklad Vyšehradská skupina, od roku 2004 nevygenerovali žiadnu veľkú iniciatívu.

Podľa Piotra Kaczyńského, analytika CEPS, ktorý sa zúčastnil prezentácie slovenskej štúdie v Bruseli je jasné, že ak politická idea nenájde podporu na pôde Vyšehradskej skupiny, len veľmi ťažko ju móže nájsť na pôde EÚ.

Podstatné rozdiely, ktoré dnes vyvstávajú medzi „starými“ a „novými“ členmi napríklad ohľadne klimatickej politiky alebo cieľov stratégie EÚ 2020 neboli predmetom rozhovorov a väčšina z posledného vývoja presahovala časový rámec projektu.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA