Hlavná téma: absorpčná kapacita EÚ

Vynára sa debata, či by komplexný program rozširovania Únie mal byť podmienený „absorpčnou kapacitou“ Únie.

 

Pozadie

V eurožargóne je pojem „absorpčná kapacita“ chápaný ako potreba Únie definovať – alebo skôr predefinovať – samú seba a svoj potenciál vo svetle svojho ďalšieho rozširovania, ktoré by prinieslo do Únie Bulharsko, Chorvátsko, Rumunsko, Turecko a krajiny Západného Balkánu.

Odnedávna sa však „absorpčná kapacita“ používa aj v kontexte otvorených či skrytých argumentov proti budúcemu rozširovaniu Únie, vychádzajúceho z rovnakých podmienok.

Aktuálny plán rozšírenia EÚ zahŕňa Balkán a Turecko. Bulharsko a Rumunsko by mali vstúpiť do Únie v januári 2007. Prebiehaj prístupové rokovania s Tureckom a Chorvátskom. So Srbskom a Čiernou Horou a Bosnou a Hercegovinou Únia rokuje o Stabilizačnej a asociačnej dohode. Kandidátsky status udelila aj bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko.

Otázky

Podľa bavorského premiéra Edmunda Stoibera „rozhodujúcim kritériom“ ďalšieho rozširovania Únie „musí byť absorpčná kapacita EÚ“. Stoiber je lídrom vplyvnej bavorskej konzervatívnej Kresťanskosociálnej únie (CSU), ktorá je súčasťou nemeckej vládnej koalície.

V rozhlasovom interview Stoiber uviedol príklad Turecka, aby podporil svoje tvrdenia. Vyhlásil, že nebude stačiť, aby Ankara jednoducho splnila kritériá, stanovené EÚ pre všetky pristupujúce krajiny. „Naopak, rozhodujúce musí byť, či má Európska únia kapacitu Turecko prijať,“ uviedol.

Na základe tejto úvahy Stoiber navrhol, že EÚ by po vstupe Bulharska, Rumunska a Chorvátska mala zastaviť proces rozširovania.

Doteraz sa však za „rozhodujúce kritérium“ v záležitostiach rozširovania EÚ považovala pripravenosť kandidátskych krajín a ich schopnosť splniť prístupové kritériá EÚ, známe ako Kodanské kritériá: „Členstvo vyžaduje, aby kandidátska krajina dosiahla stabilitu inštitúcií, zaručujúcich demokraciu, vládu zákona, rešpektovanie a ochranu ľudských práv a menšín, existenciu fungujúcej trhovej ekonomiky, ako aj schopnosť vyrovnať sa konkurenčným tlakom a trhovými silami v rámci Únie. Členstvo predpokladá schopnosť kandidáta dodržať záväzky členstva, vrátane dodržiavania cieľov politickej, ekonomickej a menovej únie.“

Hoci „absorpčná kapacita“ doteraz nebola presne definovaná, zdá sa, že sa stane súčasťou Kodanských kritérií.

Podľa článku 49 zmlúv o EÚ sa o členstvo v EÚ môže uchádzať ktorákoľvek európska krajina, ktorá rešpektuje a zachováva európske hodnoty (demokracia, ľudské práva, vláda zákona a základných slobôd). Neznamená to automatické prijatie, no jasne zanecháva iniciatívu na strane uchádzačov.

Ministri zahraničných vecí EÚ sa na svojom poslednom stretnutí v Salzburgu dohodli, že absorpčná kapacita bude hrať významnejšiu úlohu pri rozhodovaní o ďalšom rozširovaní. Nemecká kancelárka Angela Merkel poukázala na rovnako nedefinovanú otázku „privilegovaného partnerstva“ ako alternatívy, ktorá by nemala byť vylúčená pri rokovaniach EÚ s krajinami Západného Balkánu.

Pozície

Európsky parlament vo svojej rezolúcii, schválenej 17. marca vyzval Komisiu, aby „do 31. decembra 2006 vydala správu, ktorá by stanovila základné princípy konceptu „absorpčnej kapacity“ EÚ“. „Pre pochopenie konceptu absorpčnej kapacity EÚ“ je podľa europoslancov „nevyhnutné definovať charakter Európskej únie vrátane jej geografických hraníc“. Europoslanci ďalej vyzvali Komisiu, aby „tento prvok zakomponovala do celkového časového rozvrhu rozširovania.“

Text, schválený Parlamentom po prvý krát uviedol, že „absorpčná kapacita Únie je jednou z podmienok vstupu nových krajín“.

Komisár pre rozširovanie Olli Rehn v kontexte prístupových perspektív krajín Západného Balkánu opakovane vyzval členské štáty, aby dodržali prísľub plného členstva, daný krajinám regiónu, a spolu s ministrami zahraničných vecí EÚ uviedol, že Západný Balkán v žiadnom prípade nie je absorpčným problémom Únie.

„Dodržanie našich záväzkov [voči Bulharsku, Rumunsku, Západnému Balkánu a Turecku] zvýši dôveryhodnosť Únie ako hráča na medzinárodnej scéne a umožní nám pokračovať v šírení stability a bezpečnosti v Európe,“ povedal Rehn.

Podľa jeho názoru je absorpčná kapacita Únie „jej schopnosť prijať nové členské štáty, zvýšiť svoju veľkosť, súvisiaca s pripravenosťou kandidátskej krajiny vstúpiť do EÚ“.

Šéf  zahraničnej politiky EÚ Javier Solana zopakoval, záväzok EÚ voči krajinám Západného Balkánu, prijatý na Solúnskom summite v roku 2003, stále platí.

Rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel v nedávnom rozhovore uviedol, že je potrebné rešpektovať prísľuby EÚ, dané Bulharsku, Rumunsku a balkánskym krajinám, Turecko by však malo byť považované za „osobitný prípad“. Povedal, že po Turecku by sa rozširovanie malo zastaviť. „Nemali by sme zájsť ďalej, pretože aj absorpčná kapacita Únie je významným kritériom,“ uzavrel.

REKLAMA

REKLAMA