Holandsko stoplo podpis dohody so Srbskom

Kým nebudú vojnoví zločinci v Haagu, Stabilizačná a asociačná dohoda sa podpisovať nebude. Taký je postoj holandskej vlády. Únia je zatiaľ schopná ponúknuť Srbsku len prechodnú dohodu.

Srbská vlajka (no entry)
Foto: flickr.com (agnes_madinina)

Pozadie

EÚ parafovala Stabilizačnú a asociačnú dohodu so Srbskom 7. novembra 2007. Vzťahy momentálne najviac komplikuje očakávané vyhlásenie nezávislosti Kosova. Kosovský premiér Thaci tvrdí, že ide len  o „otázku niekoľkých dní“. Väčšina Európskych krajiín Kosovo po unilaterálnom vyhlásení samostatnosti uzná. Skôr odmietavé stanovisko majú Cyprus, GréckoŠpanielsko. Slovensko sa podľa vyjadrení premiéra Róberta Fica a prezidenta Ivana Gašparoviča s uznaním Kosova tiež nedude ponáhľať.

Otázky

Únia nebude schopná podpísať Stabilizačnú a asociačnú (SAA) dohodu pred druhým kolom srbských prezidentských volieb, v ktorých súperí umiernený a proeurópsky kandidát Boris Tadič a nacionalista orientovaný na Rusko Tomislav Nikolič. Holandsko zabránilo podpisu dohody a trvá na plnej spolupráci Belehradu s haagskym tribunálom predtým, než Únia pristúpi k tomuto kroku.

Holandský minister pre záležitosti EÚ Frans Timmermans povedal, že jeho krajina, bude aj naďalej proti podpisu SAA. „Nepodpíšeme, kým nebudeme mať plnú spoluprácu s ICTY (Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu)“, cituje Timmermansa Deutsche Welle. Ako ďalej uviedol, sú pripravení podpísať SAA hneď ako Srbsko vydá stíhané osoby.

Problém srbských vojnových zločinov je v Holandsku citlivá otázka. V roku 2002 padla vláda premiéra Wima Koka po obvineniach, že holandskí vojaci v službách OSN nezabránili masakre v Srebrenici v roku 1995.

Pôvodný zámer Únie bol podpísať dohodu (SAA) o spolupráci a vyslať tak Srbsku pozitívny signál, dúfajúc v úspech Borisa Tadiča vo voľbách. Po druhom kole volieb, 7. decembra, podpíše EÚ so Srbskom namiesto toho prechodnú dohodu, ktorá bude rámcom pre vyjednávanie o liberalizácii obchodu a vízového režimu. Dáva tiež impulzy pre spoluprácu v oblasti vzdelávania, najmä cez program Erasmus Mundus a bilaterálne dohody. EÚ sa zaviazala, že zvýši financovanie takýchto programov.

Ostatní európski politici sa snažili vysvetliť, že podpis dočasnej dohody, neznamená odklon od Srbska, a že politika EÚ sa nemení. Niektorí analytici sa domnievajú, že Srbsko potrebuje skôr kooperatívny prístup zo strany EÚ, než politiku „cukru a biča“ a že otvorená podpora pre Tadiča môže v konečnom dôsledku vyvolať opačný efekt. Predpokladá sa tiež, že prípadné víťazstvo Nikoliča urýchli otrhnutie Kosova.

Rada EÚ sa zatiaľ nedohodla na vyslaní civilnej misie EÚ, pozostávajúcej z policajtov, sudcov a prokurátorov, do Kosova. Tí by mali pomôcť kosovskej administratíve pri preberaní kontroly nad územím od medzinárodnej správy.

Pozície

Dimitrij Rupel, minister zahraničných vecí Slovinska, predsedníckej krajiny EÚ, poznamenal, že ak si Srbsko zvolí umierneného prezidneta, mohlo by sa stať členom EÚ do niekoľkých rokov, uvádza denník IHT.

REKLAMA

REKLAMA