ICTY: Selektívna spravodlivosť?

Srbsko pobúrili oslobodzujúce rozsudky pre bývalého veliteľa kosovských jednotiek ako aj pre chorvátskych veliteľov obvinených z vojnových zločinov.

Oslobodenie veliteľa niekdajšej Kosovskej oslobodzovacej armády  Ramuša Haradinaja vyvolalo v Srbsku ostrú kritiku práce Medzinárodného trestného tribunálu pre bývajú Juhosláviu (ICTY) v Haagu. Informuje EurActiv Srbsko.

Rozhodnutie je podľa srbských predstaviteľov ranou pre medzinárodnú spravodlivosť a skomplikuje proces zmierenia v regióne.

„Verdikt otvára otázku, či medzinárodné spoločenstvo skutočne chce, aby boli zločiny vyšetrené a ich páchatelia potrestaní, alebo či chce udržiavať región v stave konštantnej krízy“, uvádza sa v oficiálnom vyhlásení. „Vláda Srbskej republiky sa domnieva, že selektívna spravodlivosť a zahladzovanie zločinom k stabilite nepovedie.“

„Verdikt prehliada otrasné zločiny, ktoré sa diali v Kosove a Metohiji (severné Kosovo) legitimizuje pošliapavanie spravodlivosti prostredníctvom zastrašovania svedkov.“

V očiach Belehradu stratil haagsky tribunál kredibilitu a demaskoval zaujatosť voči Srbom. Ešte po prepustení obvinených Chrovástov Ante Gotovinu a Mladena Markača obmedzilo Srbsko spoluprácu s tribunálom na technickú úroveň a prerušilo dodávanie dokumentácie.

Srbský prezident Tomislav Nikolič dokonca koncom novembra vyhlásil, že tribunál mal prepustiť všetkých Srbov.

Medzi súdenými je stále generál Ratko Mladič za svoju úlohu, ktorú zohral v udalostiach v Srebrenici a Vojislav Šešelj, líder Radikálnej strany a bývalý Nikoličov politický mentor.

„Toto je tá chvíľa, kedy by ich mal haagskym tribunál prepustiť, pretože ak operácia Búrka nebola zločinom, ak sa neodpustil žiadneho zločinu Haradinaj, kde potom nájdu zločincov? Medzi politikmi, veliteľmi alebo policajtmi?

Lídri takmer všetkých politických strán v Srbsku rozhodnutie o Haradinajove oslobodenie odsúdili.

Prokurátor: 19 mŕtvych svedkov

Srbský vojnový prokurátor Vladimir Vukčevič vyhlásil, že až 19 potenciálnych svedkov v Haradinajovom prípade bolo zabitých a naznačil, že je to výsledok neprofesionalizmu práce tribunálu.

Viní tribunál z nedbalosti a chýb, najmä pokiaľ ide o ochranu svedkov v Haradinajovom procese.

Žalobcovia v Haagu takéto obvinenia odmietajú s tým, že neexistuje dôkaz, že by ktokoľvek bol zavraždený na základe toho, že bol na zozname svedkov v prípade Haradinaj, uviedol člen tímu žalobcov Frederick Swinnen. Žalobcovia podľa neho vždy poukazovali na problematickú ochranu svedkov v Kosove a práve preto odvolací senát naraidil otvorenie Haradinajovho prípadu po tom, čo už bol raz oslobodený v roku 2008.

Podľa predsedu srbskej Národnej rady pre spoluprácu s haagskym tribunálom je pravdou, že žiadny svedok, ktorý pred tribunálom svedčil zabitý nebol, no rovnako je fakt, že mnoho potenciálnych svedkov záhadne zmizlo alebo ich zavraždili.

Pozorovatelia sa obávajú, že posledné rozsudky ICTY by moli posilniť radikálov v regióne a oslabiť dôveru v európsku integráciu.

V Prištine Haradinajovo oslobodenie privítali ohňostrojmi a bývalý kosovský premiér ohlásil svoj návrat do politického života. Pre Kosovo je verdikt potvrdením, že Kosovská oslobodzovacia armáda nebola zločineckou organizáciou ale legitímnym nástrojom boja za slobodu.  

Vplyv na vzťahy s EÚ

Predseda delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s juhovýchodnou Európou, slovenský europoslanec Eduard Kukan (EĽS, SDKÚ-DS) súhlasí, že otázky vojnových zločinov v bývalej Juhoslávii sú pre každého v tomto regióne citlivou témou, ktorá tu bude ešte dlho rezonovať.

„Posledné rozsudky Medzinárodného tribunálu pre bývalú Juhosláviu boli pozorne sledované a pre mnohých dosť prekvapivé. Myslím si, že tieto rozsudky sú istým testom pre procesy zmierovania na Balkáne. Politické elity v jednotlivých krajinách by mali aj napriek rozhodnutiam tribunálu do týchto procesov naďalej investovať. Myslím si, že zatiaľ sa to darí“, konštatuje Kukan.

Faktom je, že sa dnes, 10. decembra, podarilo spustiť spoločnú integrovanú správu hraníc (IBM) medzi Srbskom a Kosovom. Spoločné riadenie hraníc je výsledkom dohody z 4. decembra, ktorú sprostredkovala vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú politiku Catherine Ashton. Pre Srbsko je to jedna z podmienok pre začatie prístupových rokovaní s EÚ. Dohodu sa podarilo dosiahnuť aj v oblasti ako je zastúpenie na regionálnych fórach, univerzitné diplomy a obchod.

Pokiaľ ide o vzťahy Srbska a Chorvátska, predstavitelia oboch krajín sa stretli po prvýkrát od oslobodzujúcich rozsudkoch pre Gotovinu a Markača vo Washingtone na okraji medzinárodnej konferencie.

Srbský vicepremiér Aleksandar Vučič a jeho chorvátsky kolega Neven Mimica po spoločnom stretnutí  podľa oficiálneho stanoviska srbskej vlády konštatovali „rozdielne pohľady na nedávnu minulosť“, pričom s snažia nájsť pragmatický základ pre spoluprácu z ktorej by mohli obe strany do budúcnosti profitovať.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA