Imidž nie je na nič

Aj napriek ekonomickému progresu a dynamickým sociálnym zmenám musí Rumunsko neustále bojovať, aby vylepšilo negatívny imidž, ktorý má v bruselských kruhoch.

 

Pozadie

Rumunsko ako druhý najväščí štát strednej Európy (po Poľsku), bude po vstupe do Únie na 7. mieste spomedzi 27 členských štátov, čo sa týka veľkosti populácie (22,3 mil obyvateľov) a politickej váhy (14 hlasov v Rade ministrov a 33 poslancov v Európskom parlamente). Krajina však zostáva pre širokú európsku verejnosť naďalej relatívne neznáma. Ľudia majú o Rumunsku a jeho občanoch zmiešané predstavy.

Rumunsko podpísalo prístupovú zmluvu s EÚ 25. apríla 2005 a podľa plánu by malo do Únie vstúpiť k 1. januáru 2007. Aj napriek ekonomickému progresu a skutočnému ekonomickému rastovému potenciálu (odhadovaný rast HDP na rok 2006 je 5,2%) musí Rumunsko bojovať o konečnú politickú podporu súčasných členských štátov. Jedným zo zdrojov podpory je aj symbolický imidž Rumunska a vnímanie v očiach európskej politickej arény a voličov.

Otázky

28. júna 2006 Klub „Rumunsko-EÚ” v Bruseli spustil štúdiu „Po stopách Rumunska”. Na vzorke 474 respondentov skúmal dáta spojené s vnímaním Rumunska v bruselskom prostredí. Diskusia vedená Klubom „Rumunsko-EÚ” dala dokopy široké európske publikum, ktoré má záujem zistiť viac o názore európskych inštitúcií (Parlament, Komisia) a pohľade rumunských elít na úlohu svojej krajiny medzi ostatnými európskymi štátmi.

Štúdia odhalila, že Rumunsko je vo všeobecnosti vnímané krajina s veľmi špecifickou kultúrou a postojom a s dobrým potenciálom pre ekonomický rast (tento faktor spomenulo až 42% respondentov). Krajina má významné zdroje pre budúci rozvoj a jej kreativita tiež hrá dôležitú úlohu. 66% opýtaných vníma Rumunsko ako „staromódne”, 52% ako „neporiadne” a „neorganizované”.

Štúdia ďalej zvýraznila, že 43% respondentov nemá jasný názor na to, či je Rumunsko produktívna krajina, alebo nie. Zároveň veria, že lepšia propagácia príležitostí v oblasti obchodu, za bezpečnejších a jasnejších pravidiel, je nevyhnutnosťou.

Pozície

„Je našou zodpovednosťou”, keďže Rumuni už niekoľko rokov pracujú v „euro-Bruseli”, aby sme prehodnotili ich imidž v týchto kruhoch. „Po stopách Rumunska” je nezávislou štúdiou, ktorú vypracoval Klub „Rumunsko-EÚ” bez akejkoľvek finančnej podpory zo zdrojov EÚ, prípadne rumunských inštitúcií. Ako povedal projektový koordinátor štúdie „Po stopách Rumunska” Dan Luka, „štúdia neobsahuje len informácie o vnímaní Rumunska v bruselských kruhoch, ale aj odporúčania na zlepšenie svojho imidžu v Európe”.

Roxana Lesovici, prezidenta Klubu „Rumunsko-EÚ”, povedala, že „status Rumunska z kandidátskej na členskú krajinu sa zmení v krátkom čase; s tým sa zmení aj vnímanie a imidž našej krajiny. Potrebujeme imidž konsolidovať a zmeniť ho z nepriaznivého vnímania na zodpovedný mladý členský štát”.

Komisár EÚ pre rozširovanie Olli Rehn „uvítal iniciatívu, s ktorou prišla štúdia „Po stopách Rumunska”, ktorá by mala naštartovať diskusiu o niekoľkých závažných témach spojených s imidžom Rumunska v EÚ” a zároveň upriamila pozornosť na transformačný proces v Rumunsku, ktorý sa odohral za posledných pár rokov. „Mojou radou na zahnanie mrakov a presvedčenie Európanov o tom, že krajina je úplne pripravená na svoje historické rande je, povzbudiť Rumunov, aby vydržali a prešli poslednú míľu, ktorá je pred nimi”, dodal európsky komisár.

Rumunský prezident Traian Băsescu musí „presvedčiť európskych partnerov, že vstup do EÚ nie je prínosom len pre Rumunsko, ale rovnako z toho bude profitovať aj Únia”.

Dan Luka na záver dodal: „Výsledky nášho výskumu dokázali, že v porovnaní so svojimi balkánskymi susedmi, Rumunsko má homogénnu populáciu, je relatívne stabilné bez potenciálneho otvoreného etnického alebo kultúrneho konfliktu. Rumunsko sa ako štát odlišuje aj od svojich stredo-východoeurópkych susedov – má latinskú kultúru a románsky jazyk. Vieme z vlastnej skúsenosti, že efektívne plánovanie a výsledky sú kľúčové, ak chceme byť v Európe rešpektovaní a aj výskum tento konkrétny záver potvrdil. Aj čo sa týka budovania infraštruktúry, obdržali sme jasný signál od respondentov, že zlepšenie v tejto oblasti je nevyhnutné v čo najkratšom možnom čase”.

REKLAMA

REKLAMA