Island povedal „nie“ dohode o splatení dlhu

Presvedčivé odmietnutie dohody „Icesave“ zo strany islandských voličov dáva krajine posilnený mandát na to, aby bojovala za lepšie podmienky pri uzatváraní novej dohody s Veľkou Britániou a Holandskom, ktorej cieľom je odškodnenie vo výške takmer štyri miliardy eur.

Po tom, čo výsledky referenda ukázali, že až 94 percent tamojšieho obyvateľstva povedalo „nie“ dohode Icesave, vypukol neskoro večer 6. marca nad Reykjavikom ohňostroj. Dohodu väčšina z obyvateľov vníma ako nespravodlivé a nesmierne finančné bremeno.

Island tak získal mandát svojich voličov na vyjednanie lepších podmienok s Veľkou Britániou a Holandskom, pričom uzavretie dohody ostáva podmienkou na získanie medzinárodnej finančnej pomoci.

Je však len málo pravdepodobné, že dohoda sa uskutoční pred britskými a holandskými voľbami. Islandská premiérka Johanna Sigurdadottir a jej kabinet zároveň čelia ďalšej výzve zo strany opozície, ktorá referendum vníma ako svoju podporu.  

„Pravdepodobnosť rýchlej dohody je pomerne veľká, keďže už súhlasili s hlavnými otázkami … a nie je v nikoho záujme, aby sa tieto rokovania neskončili dohodou,“ povedal Mats Olausson, hlavný stratég pre rozvíjajúce sa trhy zo švédskej banky SEB v Štokholme.

„Veľkú Britániu a Holandsko by mohli výsledky referenda trochu obmäkčiť, no zo strany Islandu by mohlo byť teraz ťažšie si udržať si podporu všetkých strán,“ dodal Olausson.

Island dlží peniaze obom krajinám po tom, čo tie odškodnili 400 tisíc svojich sporiteľov, ktorí o svoje vklady prišli pádom islandskej banky v roku 2008. Dlh vyplývajúci z dohody Icesave by mohol narásť až do výšky viac ako 12 tisíc eur na jedného občana krajiny, keďže Island má len približne 320 tisíc obyvateľov.

Kľúčové body rozhovorov sa sústreďujú na platby za úroky, ktoré by podľa predstaviteľov Islandu mohli daňových poplatníkov stáť ďalšiu miliardu dolárov.

Veľká Británia Islandu ponúkla úrokovú mieru rovnú tej na peňažnom trhu LIBOR plus 275 bázických bodov – rovnakú, akú si účtujú severské krajiny za svoju pôžičku, ktorá je súčasťou balíčka pomoci zo strany MMF. Ponuke sa dostalo odmietnutia, hoci oproti fixnej úrokovej miere 5,55 percenta v predošlej dohode Icesave išlo o zlepšenie.

Jeden z možných návrhov ako situáciu vyriešiť, prišiel v nedeľu z Británie. Tamojší minister financií Alistair Darling povedal, že bude flexibilný pri hľadaní riešenia, ktoré by pomohlo zachovať tvár obom stranám.

Opozícia sa cíti byť ospravedlnená

Sigurdadottir bude teraz musieť dokázať, že sa jej podarilo dosiahnuť ďalší kompromis zo strany Veľkej Británie a Holandska na to, aby získala podporu parlamentu. Opozícia od začiatku vystupovala proti starej dohode a referendum preto vníma ako schválenie svojho postupu. Je preto pravdepodobné, že sa pokúsi využiť akúkoľvek slabosť vo vyjednávaniach vlády, najmä ak podpora Sigurdadottirovej dostane ďalší úder.

Stredopravicová vláda v posledných mesiacoch stráca kvôli vyjednávaniu dohody na podpore. Sigurdadottir sa vyjadrila, že jej vláda zotrvá vo svojom úsilí, no ak sa jej čoskoro nepodarí uzavrieť dohodu, jej budúcnosť je neistá. Premiérka už niektorých obyvateľov nahnevala tým, že sa odmietla referenda zúčastniť, čo niektorí interpretujú ako znamenie, že Sigurdadottir je vzdialená obyčajným ľuďom.

„Neúčasť na referende, ktoré je jedno z najdôležitejších pre budúcnosť krajiny… odhaľuje trhlinu, aká je medzi vládou a národom,“ povedal Olafur Isleifsson, profesor ekonómie na univerzite v Reykjavíku.

Odmietaním poskytnúť medzinárodnú pomoc krajine až kým neuzavrie dohodu Icesave sa na Islande odsúva riešenie vážnych ekonomických otázok ako rastúca nezamestnanosť či rastúca neschopnosť splácať pôžičky.

„Tento odkaz od ľudí je jasný a vláda to musí vziať na vedomie,“ povedal islandský minister financií Steingrimur Sugfusson o sobotňajšom referende. „No ako som spomenul predtým, Island si už nemôže dlhšie dovoliť čakať s vyriešením tejto záležitosti.“

Táto netrpezlivosť rezonovala aj v uliciach. „Vládu zaujíma len Icesave a takpovediac zabudla na naše problémy. Musí to rýchlo uzavrieť, nech sa pohneme vpred,“ povedala úradníčka Kristin Jonasdottir.

Pozície

Britský minister financií Alistair Darling povedal, že to pravdepodobne potrvá „mnoho, mnoho rokov“ kým Británii splatia 2,3 miliardy libier, ktoré im dlžia kvôli kolapsu islandskej banky.

V relácii BBC 1 Politics Show Darling povedal: „Nemôžete prísť do malej krajiny ako Island, s populáciu veľkosti mesta Wolverhampton a povedať: Pozrite, potrebujeme tie peniaze hneď.“

Zároveň dodal: „Takže sme skúsili byť rozumní, kľúčovým bodom pre nás je, aby sme dostali naše peniaze späť – no v podmienkach a tak ďalej sme ochotní byť flexibilnými“.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA