Islandský prezident vetoval zákon o úhrade úspor

Islandský prezident nepodpísal zákon o vyplatení kompenzácii Veľkej Británii a Holandsku vo výške viac ako päť miliárd dolárov. O túto sumu prišli britskí a holandskí sporitelia pri krachu islandských bánk.

Odmietnutie zákona pravdepodobne povedie k referendu. Tento krok ohrozuje poskytovanie finančnej pomoci Islandu ako aj vstup krajiny do Európskej únie.

Pozadie

Minulé leto podporil islandský parlament plán vlády na začatie prístupových rokovanú s Európskou úniou. Do čias, kým krajinu minulý rok zasiahla finančná kríza bol Island proti vstupu do EÚ.

Oficiálnu prihlášku si krajina podala na veľvyslaneckej úrovni 17. júla 2009 s tým, že rokovania sa mali uzavrieť do konca tohto roku ako sa pre Euractiv vyjadrili zástupcovia Islandu (EurActiv 20/07/09).

Kvôli politickým tlakom z Veľkej Británie a Holandska súhlasil Reykjavík s tým, že odškodní klientov oboch krajín, ktorí vlastnili takzvané Icesave účty v islandskej banke Landsbanki. Tá bola jednou z troch najväčších bank krajiny predtým ako predminulý rok vďaka masívnemu zadlěniu vyhlásila bankrot. (EurActiv 18/08/08).

Island schválil 18.októbra 2009 novú dohodu, podľa ktorej ktorej Veľkej Británii a Holandsku splatí miliardové depozitové straty (EurActiv 19/10/09).

Náhrada škody sa vníma ako kľúčový politický faktor pri vstupe krajiny do EÚ. Holandský minister zahraničných vecí Maxime Verhagen sa priamo vyjadril, že  v prípade neodškodnenia holandských klientov Landsbanki bude vetovať členstvo Islandu v EÚ.

Na účtoch v islandskej banke mao peniaze dokopy približne 300 tisíc Britov a takmer 130 tisíc Holanďanov. (EurActiv 24/07/09).

Postoje

Odmietnutie prezidenta Olafura Grimssona podpísať 5. januára tohto roku nepopulárny zákon uvrhlo krajinu do politickej krízy a ohrozilo nádeje Islandu na členstvo v EÚ.

Vláda sa vyjadrila, že referendum vypíše čo najskôr. Výsledok je nanajvýš neistý, pričom prieskumy verejnej mienky naznačujú, že až 70 percent voličov je proti zákonu.

V 65 – ročnej histórii krajiny sa zatiaľ iba raz stalo, že by prezident, ktorého úloha je viac-menej symbolická, odmietol podpísať zákon. Ústava hovorí, že ak sa tak stane, celú záležitosť musí potom schváliť verejnosť.

„Teraz majú ľudia moc a zodpovednosť vo svojich rukách,“ povedal Grimsson na tlačovej konferencii.

Takmer štvrtina islandských voličov podpísala petíciu za odmietnutie zákona. Podľa nich je nanajvýš nevýhodné a neférové, aby splácali dlhy.

Islandskí kritici tvrdia, že Veľká Británi a Holandsko používajú svoje veto v EÚ a volebnú moc v MMF na to, aby zastrašili daňových poplatníkov malej krajiny a donútili ich odškodniť nerozvážnych sporiteľov, ktorí svoje peniaze uložili na účty Icesave, pretože ponúkali vysoké úrokové miery.

Ústavná kríza?

Premiérka Johanna Sigurdardottir, ktorá sa tvrdo zasadzovala za odškodnenie klientov z Veľkej Británie a Holandska, sa vyjadrila, že jej vláda má povinnosť akceptovať islandské dlhy.

„Zaoberáme sa tu závažnou dilemou a závažnou konštitučnou krízou. Dôvodom je, že naša ústava je slabá a nehovorí jasne o úlohe prezidenta,“ povedal Baldur Thorallsson z Islandskej Univerzity.

Parlament minulý mesiac tesnou väčšinou schválil zákon o Icesave. Išlo o upravenú verziu predošlého zákona, ktorý Veľká Británia a Holandsko zamietli ako neprijateľný.

Londýn a Haag reagujú

Veľká Británia varovala, že pokiaľ islandskí voliči odmietnu zákon, dostane sa tento severoatlantický ostrov s len takmer 350 tisíc obyvateľmi do finančnej izolácie.

Island by sa tým sám odrezal od celosvetovej finančnej pomoci, povedal britský minister pre finančné služby  Paul Myners v utorok (5. januára).

Dodal, že „islandskí ľudia, ak dospejú k tomu záveru (že odmietnu zákon), priamo naznačia, že Island nechce byť súčasťou medzinárodného finančného systému, že Island nechce mať prístup k multinárodnému, národnému a bilaterálnemu financovaniu a nechce byť považovaný za bezpečného partnera, s ktorým sa dá robiť obchod.“

Holandská vláda vyjadrila „veľké sklamanie“ a bude požadovať okamžité vysvetlenie.

Veľká Británia a Holandsko žiadajú od Islandu päť miliárd dolárov (tri miliardy libier). Túto sumu zaplatili svojim občanom ako kompenzáciu pri islandskej krachu banky v roku 2008.

Fínski predstavitelia sa vyjadrili, že prezidentov čin pravdepodobne pozdrží ďalšiu pôžičku od severských krajín vo výške 1,8 miliardy eur, ktorá je súčasťou desať miliardového balíčka vedeného Medzinárodným menovým fondom (MMF).

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA