Je rozširovanie EÚ v slepej uličke?

Odpoveď na túto otázku úzko súvisí s vnútorným stavom samotnej EÚ. Hoci záväzok voči západnému Balkánu zo strany Únie a členských štátov pretrváva, časový horizont si dnes nikto netrúfa odhadnúť. Názory si na bratislavskej konferencii „Enlargement: Make not Break“ vymieňali odborníci, politici i akademici.

Slovensko verí európskemu projektu a preto dúfa, že sa nezastaví „na pol ceste“ pokiaľ ide o snahu integrovať ďalších členov, odznelo na úvod konferencie venovanej perspektíve politiky rozširovania v budúcom roku.

Veľkou príležitosťou je podľa viacerých slovenské predsedníctvo V4 a predsedníctva v Rade EÚ, ktoré budú v roku 2011 držať najprv Maďarsko a v druhom polroku Poľsko. Jedným z dôvodom angažovania sa strednej Európy na Balkáne je, že akúkoľvek nestabilitu v regióne juhovýchodnej Európy by ako prvé pocítili práve tieto krajiny, či už vo forme imigrácie alebo ekonomických dôsledkov.

Kde je Balkán dnes?

Po 10 rokoch odkedy na Srbsko dopadli bomby NATO, sa v regióne veľa zmenilo, a to aj pozitívne, konštatuje istý účastník. Kosovo síce jednostranne vyhlásilo nezávislosť, no tamojší Srbi tam nielenže ostali, no dokonca vo veľkej miere volili v komunálnych voľbách.

Niektorí ľudia začínajú pochybovať o nadšení Nemecka pre prijímanie ďalších nových členov. V kampani pred eurovoľbami sa mala nemecká kancelárka Angela Merkelová vyjadriť, že po vstupe Chorvátska by si mala dať Únia pauzu. Dokonca veľký fanúšik východného rozšírenia, nemecký exminister zahraničia Joschka Fischer vo svojej eseji o Európe v roku 2030 tiež hovorí o tom, že EÚ by si pred týmto dátumom mala dať s rozširovaním pokoj.

Každá z krajín západného Balkánu síce má prísľub, že niekedy bude môcť vstúpiť, faktom ale je, že nateraz niekto nevie či to „bude 10 alebo 100 rokov“.  

EÚ aj v dôsledku bilaterálnych sporov (napr. GréckoMacedónsko) brzdiacich vecné prístupové rokovania stráca svoje páky v regióne, pretože dôsledne neuplatňuje to, o čom vie, že funguje najlepšie – prísnu kondicionalitu, myslí si odborník.

Bosna a Hercegovina, hoci je ako štát v mnohých ohľadoch nefunkčná, bola schopná naplniť očakávania pokiaľ išlo o jasné podmienky pre zavedenie bezvízového režimu. Podľa odborníka to ukazuje na to, že ak sa s krajinami zaobchádza férovo, majú väčšiu tendenciu odpovedať pozitívne. Zatiaľ ale Bosna nie je stave si podať oficiálnu prihlášku. Pokiaľ ide o Kosovo, kým ho neuznajú všetky členské štáty, nemá de facto žiadnu európsku perspektívu, konštatuje panelista.  

V prípade Srbska je zase problémom, že nie je celkom jasné, čo vlastne Holandsko chce, či je to plná spolupráca, ktorú ale orgány vraj vykazujú, alebo je to tvrdá podmienka, že Ratko Mladič musí byť predvedený do Haagu, kým dajú rokovaniam zelenú.

EÚ sa navyše musí vysporiadať s faktom, že krajiny juhovýchodnej Európy, ktoré ašpirujú na členstvo, by v prípade vstupu tvorili jednu tretinu členských štátov (pri počte 36). Mnohé z nich sú multi-etnické, čo by priviedlo do EÚ 100 miliónov moslimov.

Balkán je jediná oblasť sveta, kde má podľa rovnakého panelistu EÚ všetky nástroje na to, aby ju stabilizovala, nemusí sa pri tom obávať ani vážnej konkurencie v podobe záujmov Ruska, či Spojených štátov ako je to v iných regiónoch. Ak bude EÚ vedieť čo tam chce robiť, má na to priestor.

Ďalší zo spríkrov si myslí, že otázka nie je ani tak, či je zamrznutý proces rozširovania ale skôr či nie je paralyzovaná samotná EÚ.

V procese globalizácie a vzostupu nových štátov bude čoraz ťažšie obhájiť náš model života. Každý nový člen klubu musí byť jeho posilnením, nie naopak. Preto treba dôsledne kondicionalitu uplatňovať.

Je podľa neho isté, že rok 2004 sa opakovať nebude a naraz toľko krajín, z ktorých navyše nie všetky stopercentne spĺňali podmienky v čase pristúpenia, už nevstúpi. Opakovať sa ale nebude ani rok 2007, kedy vstúpili BulharskoRumunsko, ktoré sú stále podrobené monitorovaciemu mechanizmu, ktorý ako sa ukázalo, nefunguje dobre.

Chorvátsko má ale potenciál stať sa modelovým príkladom pre budúce pristúpenia balkánskych krajín. Rovnaký odborník nesúhlasí s názorom, že Nemecko je nastavené na prestávku v rozširovaní po pristúpení Chorvátska. Isté však je, že už nebude možné vniesť do EÚ nedoriešené teritoriálne otázky ako je Cyprus.  

Zástupca európskych inštitúcií priznáva, že aj dnešné členské krajiny EÚ majú častokrát problémy v oblastiach, v ktorých sa uplatňuje kondicionalita voči kandidátskym krajinám.

Rozhodnutie ministrov

Od dnešného stretnutia (25.10.) ministrov zahraničných vecí EÚ v Luxemburgu sa očakáva, že zaujmú postoj voči Srbsku. Podľa predbežnej dohody by EÚ mala aplikovať „veľmi, veľmi úzky monitoring“ srbskej spolupráce s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY). V piatok to konštatovalo Belgické predsedníctvo EÚ. Niektoré členské krajiny sa ale uplatňovaniu takejto silnej kondicionality bránia.

Je to po prvýkrát, čo bol použitý výraz „monitoring“ pre krajinu západného Balkánu. Podľa takto nastaveného systému by každé štádium prístupového procesu záviselo na spolupráci s ICTY. Situácia v Holandsku je podľa belgického predsedníctva komplikovaná, najmä s novou menšinovou vládou.

Holandský parlament inštruoval vládu, aby oddialila akékoľvek rozhodnutie o Srbsku, pokým nepredloží svoju ďalšiu správu hlavný žalobca ICTY Serge Brammertz. Vo zvyšku EÚ však prevláda pocit, že sme čakali dosť dlho a predovšetkým chcú zvyšné členské štáty udržať pozitívny trend, ktorý sa nastolil s ochotou Srbska pristúpiť k priamym rozhovorom s Prištinou. Tie by sa mali podľa správ AFP začať skôr než sa na začiatku februára budú konať v Koove predčasné prezidentské voľby.


Konferencia "EU Enlaregement Make not Break" sa konala podľa pravidiel Chattam House. Organizovali ju European Stability Initiative, SAK v spolupráci s MZV SR. 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA