Komisia hľadá pre rozširovanie verejnú podporu

Ak bude Únia schopná spraviť z budúceho rozširovania úspech a ak zlepší jeho vnímanie u verejnosti, bude lepšie pripravená čeliť výzvam, ktoré ju čakajú. Uvádza sa to v Stratégii rozširovania pre roky 2010 a 2011, ktorú zverejnili včera.

Európska komisia zverejnila pravidelné každoročné hodnotenie pokroku kandidátskych (Chorvátsko, Turecko, Macedónsko) a potenciálne kandidátskych krajín (Srbsko, Albánsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina a Kosovo), ktoré sprevádza aj 68-stranová Stratégia rozširovania na nadchádzajúce obdobie. V tej poslednej Komisia konštatovala, že proces rozširovania pokračuje na pozadí hlbokej a rozšírenej hospodárskej recesie, pričom kríza ovplyvňuje ako EÚ samotnú, tak aj krajiny, ktorých sa proces rozširovania týka.

Zanechanie krízy

Nová stratégia hovorí o napredovaní po kríze, obnovení rastu pre nové pracovné miesta s prispením agendy EÚ 2020, o ambícii urobiť Európu bezpečnejšiu a zvýšiť jej váhu na svetovej scéne. Dokument pripomína, že piate rozšírenie (2004 a2007) spravilo Úniu silnejšou a odolnejšou voči hospodárskemu úpadku.

Obchodná výmena medzi „starými“ a „novými“ členskými štátmi sa za desať rokov do roku 2008 strojnásobila z objemu 150 miliárd eur na 450 miliárd. Proces rozšírenia umožnil použiť finančné nástroje EÚ na angažovanie sa spolu s medzinárodnými finančnými inštitúciami na zachovávanie ekonomickej stability v prípade kríz tam, kde to bolo potrebné. Bol to napríklad prípad finančnej pomoci pre MaďarskoRumunsko, ktoré tvrdo zasiahla finančná kríza. Na druhej strane Island kolaps jeho finančného systému primäl robiť kroky smerom k pristúpeniu k Únii.

Vnímanie

Komisia si uvedomuje, že široká verejnosť nevníma rozširovanie ako niečo, čo je obojstranne výhodné pre ašpirantské krajiny aj starších členov. Práve v tomto smere má ambíciu urobiť viac. V tomto kontexte zdôrazňuje potrebu potierať korupciu a organizovaný zločin, čo má zlepšiť imidž kandidátskych krajín v očiach spoločností v EÚ. Vyzýva zároveň krajiny, kde žijú sociálne extrémne marginalizované skupiny obyvateľstva, aby sa ich problémami bezodkladne zaoberali. Reaguje tak hlavne na kontroverziu spôsobenú rómskymi imigrantmi z Rumunska a Bulharska vo Francúzsku. Kandidátske krajiny by mali podľa Komisie zvážiť stanovenie explicitných cieľov pokiaľ ide o zamestnanosť, vzdelanostnú úroveň, vzdelávanie a znižovanie chudoby týchto znevýhodnených komunít, predovšetkým Rómov.

Bilaterálne problémy komplikujú proces

Pokrok viacerých z ašpirantských krajín brzdia komplexné problémy – vnútorná správa multi-etnickej Bosny a Hercegoviny, otázka názvu Macedónska, štatút Kosova a v neposlednom rade otázka rozdeleného Cypru.

Kondicionalita

Komisia zdôrazňuje potrebu zavedenia mechanizmov, ktoré by viedli k konkrétny prospešným výsledkom na základe prísnej kondicionality, teda plnenia podmienok. Ako príklad sa uvádza vízová liberalizácia na západnom Balkáne, kde po určitom sklamaní z nárastu žiadateľov o azyl bol zavedený prísny monitorovací mechanizmus.

Hovoriť jedným hlasom

Keďže má s Lisabonskou zmluvou Únia lepšie predpoklady hovoriť jedným hlasom na medzinárodnej scéne, apeluje Komisia na potenciálnych budúcich členov,. aby pomohli projektovať úniové politiky smerom k regiónu Čierneho mora či Dunajskej nížiny.

Špeciálne Turecko, ktoré v poslednom období vykazuje stále asertívnejšiu zahraničnú politiku, Komisia žiada, aby koordinovalo svoje iniciatívy s Bruselom. Komisia sa domnieva, že ak by sa rola Turecka v jeho regióne rozvíjala komplementárne s jeho prístupovým procesom a koordináciou s EÚ, mohlo by to obom stranám priniesť novú váhu v medzinárodnej politike a to nie len na Blízkom východe alebo na Južnom Kaukaze.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA