Komisia Slovensko nenapomenie

Európska komisia neodporučí Slovensku, aby neratifikovalo zmluvu o výhrade svedomia, pretože ide zatiaľ iba o návrh.

 

Krátka správa

„V súčasnosti sa neplánuje vyvodzovať nijaké dôsledky z kritickej správy odborníkov EÚ o dodatočnej zmluve medzi Svätou stolicou a Slovenskom o výhrade svedomia,“ vyhlásil hovorca komisára pre spravodlivosť a vnútro Franca Frattiniho Friso Roscam Abbing pre médiá .„Nepredpokladá sa, ani že by sa touto správou zaoberalo 25 komisárov EÚ.“

„Európske inštitúcie posudkom nie sú viazané. Právny posudok sme postúpili Výboru EP pre občianske slobody a spravodlivosť, ktorý nás o analýzu požiadal. Rovnako sme informovali aj slovenského veľvyslanca v Bruseli. Nateraz však nekomentujeme slovenský návrh Zmluvy o výhrade vo svedomí, pretože ide o návrh a nie o definitívne znenie zmluvy,“ dodal hovorca.

Skupina právnikov z EÚ varovala Slovensko pred ratifikovaním zmluvy so Svätou stolicou podpísanou r. 2003. „Keď dohoda vstúpi do platnosti, mohlo by tým Slovensko porušiť svoje záväzky ako člen Európskej únie,“ citoval denník The Guardian zo správy „Siete nezávislých expertov pre základné ľudské práva“ Komisie EÚ (EurActiv.sk, 09. január 2006). Odborníci EÚ kritizovali ustanovenie návrhu zmluvy, podľa ktorej zdravotnícky personál v katolíckych nemocniciach z dôvodov výhrad vo svedomí môže odmietnuť interrupcie, ukončenie tehotenstva a umelé oplodnenie.

„Existuje síce právo náboženských organizácií, že nemusia vykonať určité úkony, no na druhej strane to nesmie viesť ku konfliktom s inými právami ako napríklad právom žien ´bez diskriminácie´ si nárokovať primeranú lekársku radu a lekárske služby,“ citujú noviny ďalej zo správy. Najmä vo vidieckych oblastiach by sa mohli ženy na Slovensku stretnúť s „podstatnými ťažkosťami“ pri lekárskej starostlivosti týkajúcej sa ukončenia tehotenstva, alebo umelého oplodnenia. Za určitých okolností sa im dokonca znemožní prístup k týmto službám.

Hovorca komisára EÚ Johannes Laitenberger 5. januára vyhlásil, že túto správu nemôže v súčasnosti potvrdiť ani vyvrátiť. On sám ju ešte nevidel. Povedal, že v každom prípade ide pri tomto grémiu čisto o poradný orgán. Jeho postoje nie sú pre Komisiu EÚ ani iné inštitúcie EÚ záväzné.
Podľa podpredsedu vlády SR pre európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Pála Csákyho je táto otázka „v kompetencii členských štátov. Ide skôr o to, či je takýto text pre našich občanov prijateľný.“

„Sieť nezávislých expertov pre základné ľudské práva“ bola založená v septembri 2002 na odporúčanie Európskeho parlamentu. K jej úlohám patrí vypracovanie výročnej správy o situácii v základných ľudských právach v EÚ. Toto grémium môže požiadať o radu aj Komisia EÚ. Informácie o situácii v oblasti ľudských práv si tu môžu vyžiadať aj občania EÚ.

REKLAMA

REKLAMA