Kosovo a Srbsko tlačia ku kompromisu

Ak sa chcú Srbsko a Kosovo vydať na cestu európskej integrácie nemajú inú možnosť ako viesť úprimné rozhovory bez vonkajších zásahov a dosiahnuť kompromis. Konštatuje to správa International Crisis Group.

Kľúčom k dosiahnutiu vzájomne prijateľného riešenia 10-ročného konfliktu je realistickejší postoj verejnosti, konštatuje správa medzinárodného think-tanku so sídlom v Bruseli.

Srbsko naďalej opakuje, že nikdy neuzná jednostranné vyhlásenie nezávislosti. Belehrad by si ale podľa ICG nemal strkať hlavu do piesku, keďže si nevyhnutne potrebuje mať  s Prištinou užšie vzťahy. Iba tak pomôže zabezpečiť v Kosove vládu zákona, kde žije srbská menšina.

Marco Prelec, riaditeľ balkánskeho projektu ICG tvrdí, že zanedbávanie potreby konať so sebou nesie riziko zmrazenia konfliktu na ďalších pár rokov a to, že konflikt bude v rukách nacionalistov  nástrojom na maskovanie domácej korupcie a zlyhaní vlády.

Vzájomné podozrievanie a nekompatibilné agendy sú podľa bruselského think-tanku najväčšie prekážky prehlbovania vzťahov medzi Belehradom a Prištinou.  

Srbsko už oficiálne podalo prihlášku za člena EÚ a Brusel od neho minimálne očakáva, že prestane blokovať účasť Kosova v regionálnych inštitúciách. Nemecký minister zahraničia Guido Westerwelle minulý týždeň v Belehrade uviedol, že cesta do EÚ pre Srbsko vedie cestou zmierenia s Kosovom.

Podobne uvažujú aj autori správy ICG. „Ak ide Srbsku naozaj o zmysluplný pokrok, bude musieť vyložiť karty na stôl a akceptovať Kosovo ako rovného partnera. Priština musí na druhej strane dôkladne zvážiť, čo môže Belehrad ponúknuť“, Hovorí Prelec.

Jedným z najkontroverznejších návrhov načrtnutých v správe je možnosť výmeny územia medzi etnickými Srbmi v severnom Kosove a albánskou časťou údolia Preševo v Srbsku. Takáto možnosť ale aktuálne nefiguruje v agende inštitúcií EÚ alebo členských štátov.

ICG sa domnieva, že väčšia autonómia pre sever krajiny a autonómny štatút pre srbskú ortodoxnú cirkev, ako to predpokladal aj Ahtisaariho plán, výmenou za uznanie Kosova, by malo byť akceptovateľným riešením pre obe strany.

Podľa Sabine Freizer z európskeho programu ICG je riešenie patu medzi Belehradom a Prištinou sa najpravdepodobnejšie bez priameho vonkajšieho sprostredovania.

„Najlepšou politikou pre priateľov Kosova je uľahčiť možnosť oboch strán začať otvorený a úprimný dialóg bez donútenia a bez nanútenej alebo oklieštenej agendy z vonku“, uzatvára správa.

Podľa ICG nič iné ako srbský súhlas s nezávislosťou Kosova prostredníctvom nejakej formy medzinárodných vzťahov alebo eventuálne formálneho uznania neprinúti ostatné krajiny EÚ a Bezpečnostnej rady OSN (najmä Španielsko, Grécko, Ruské a Čínu,) ktorí Kosovo odteraz neuznali k prehodnoteniu názoru.

Nemecký šéf diplomacie Westerwelle v Belehrade okrem iného povedal, že „Nezávislosť Kosova je realita“ a že „Mapa juhovýchodnej Európy sa už meniť nebude“.

Očakáva sa, že sa začne pracovať na novej rezolúcii OSN. Srbský prezident Boris Tadič cez víkend vyhlásil, že srbskí predstavitelia budú v Bruseli rokovať o návrhu rezolúcie, ktorá by bola prijateľná pre Srbsko aj veľké mocnosti“. Zopakoval ale, že červenou čiarou, za ktorú Belehrad nepôjde je uznanie Kosova.  Rezolúcia bude pravdepodobne hovoriť o nových rokovaniach bez toho, aby spomínala štatút Kosova.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA