Kosovo neformálne požiadalo o nezávislosť

Cieľom náročného stretnutia na najvyššej úrovni medzi Srbmi a kosovskými lídrami bola snaha nájsť cestu zo slepej uličky v otázke nezávislosti Kosova. Zatiaľ to však nevyzerá príliš nádejne.

kosovo, ceku
kosovo, ceku

 

Pozadie

Srbský prezident Boris Tadič a premiér Vojislav Koštunica sa so svojimi kosovskými náprotivkami Fatmirom Sejdiu a Agimom Ceku stretli 24. júla 2006 vo Viedni pod patronátom zvláštneho vyslanca OSN Maartiho Ahtisaariho. Na stretnutí sa zúčastnili aj vyslanci EÚ a USA. . Išlo o prvé stretnutie od intervencie NATO proti Srbsku v roku 1999. Lídri si pri stretnutí nepodali ruky.

Kosovo chce do konca tohto roka získať nezávislosť od Srbska. Srbskí lídri však odmietajú Kosovu udeliť nezávislosť a uprednostnili by autonómny status provincie.

Medzinárodné spoločenstvo preferuje nezávislosť Kosova s cieľom vyriešiť problémy v regióne. V súčasnosti je Kosovo pod správou OSN. Očakáva sa, že protektorát preberie Európska únia.

Od stretnutia pod záštitou OSN sa príliš veľa neočakáva, keďže rokovania sú v súčasnosti v slepej uličke. Obe strany by mali predstaviť svoje pozície a dohodnúť sa na rozvrhu ďalších rokovaní. Mimoriadny vyslanec OSN a hlavný vyjednávač Ahtisaari by chcel nájsť riešenie do konca tohto roka.

Otázky

Srbskí predstavitelia a lídri kosovských Albáncov sa na stretnutí pridŕžali svojich protichodných pozícií, no EÚ rokovanie „uvítala“.

Podľa srbského návrhu by Belehradu zostala kompetencia v „kľúčových oblastiach suverenity“ ako zahraničná politika, kontrola hraníc, clo, ľudské práva, monetárna politika a ochrana kultúrneho a náboženského dedičstva.

Srbský návrh zároveň stanovuje, že Kosovo by bolo kompletne demilitarizované, čo znamená, že by na jeho území neboli žiadne srbské ani albánske vojenské jednotky, a garantom bezpečnosti by bolo OSN.

Kosovskí Albánci však neakceptujú nič okrem plnej nezávislosti provincie.

Pozície

„Na prvom stretnutí tohto druhu sme obom stranám chceli umožniť predstaviť svoje pozície a hovoriť o nich, a stretnutie svoj účel splnilo,“ vyhlásil mimoriadny vyslanec OSN Ahtisaari po jeho skončení. „Pozície oboch strán sú evidentne veľmi vzdialené: Belehrad by súhlasil takmer so všetkým okrem nezávislosti, zatiaľ čo Priština neakceptuje nič okrem plnej suverenity,“ dodal popredný diplomat OSN.

Srbský premiér Vojislav Koštunica uviedol, že nezávislosť bez súhlasu Srbska by bola „nelegálna a bezcenná“. Vo svojom príhovore povedal, že „v dejinách Európy nenájdete podobný precedens, ktorý by nám slúžil ako príklad pre oddelenie 15 percent územia od Srbska a zmenu jeho medzinárodne uznaných hraníc proti svojej vôli.“ Dodal, že Srbsko je ochotné akceptovať „značnú autonómiu“, v súlade s ktorou si však Belehrad ponechá moc nad kľúčovými politikami v Kosove.

Kosovský prezident Sejdiu vyhlásil, že je na čase zmeniť staus quo, ktorý „brzdí ekonomický rozvoj a je zdrojom politického napätia”. Predlžovanie existujúceho stavu „nie je v záujme nikoho v Kosove ani v regióne,“ pokračoval, a dodal, že „ničí mier a celkovú stabilitu v juhovýchodnej Európe“. „Prevládajúca väčšina obyvateľov Kosova si želá, aby sa Kosovo stalo nezávislým a zvrchovaným štátom,” uviedol prezident a uzavrel: „Nezávislosť je alfou a omegou nášho stanoviska“.

Nasledujúce kroky

Medzinárodné spoločenstvo by chcelo rozhodnúť o konečnom statuse Kosova do konca tohto roka, no zatiaľ nie je jasné, či budúce bilaterálne rokovania budú prebiehať podľa rovnakého vzorca alebo sa budú konať na nižšej politickej úrovni. 

REKLAMA

REKLAMA