Kosovo rozdelilo aj europarlament

Kosovská nezávislosť vyvolala v europarlamente protichodné reakcie – pre časť europoslancov je prirodzeným výsledkom vývoja a šancou na upokojenie Balkánu, iní ju považujú za „najhoršie riešenie“ či prirovnávajú k Mníchovu 1938.

Európa nie je v otázke kosovskej nezávislosti jednotná (EurActiv.sk, 19. február 2008). Rozdielne názory sa prejavili aj počas diskusie v Európskom parlamente.

Väčšina europoslancov označila kosovskú nezávislosť za výsledok historického vývoja, upozornili ale na potrebu rešpektovania menšinových práv. Objavili sa aj úvahy o budúcom členstve Kosova v EÚ.

Kritici označili vyhlásenie nezávislosti za porušenie medzinárodného práva a nebezpečný precedens. Český europoslanec Vladimír Železný ho prirovnal k rozbitiu Československa na Mníchovskej konferencii v roku 1938: „Kým Chamberlain, Daladier, Mussolini a Hitler rozparcelovali pred 80 rokmi Československo, dnes opäť Británia, Francúzsko, Taliansko a Nemecko uznávajú rozparcelovanie Srbska a odtrhávajú od neho jeho historické územie…“

Rozdielne názory majú aj slovenskí europoslanci patriaci ku konzervatívnej skupine EPP-ED. Árpád Duka-Zólyomi (SMK) povedal, že vyhlásenie nezávislosti Kosova sa dalo očakávať a medzinárodná verejnosť to musí brať na vedomie. Kosovo podľa neho nemožno považovať za precedens: „Členské štáty a politici – medzi nimi aj slovenskí – ktorí neopodstatnene šíria bludy, že tento akt bude nebezpečným precedensom pre ďalšie krajiny, sú na omyle.“

Podľa Jána Hudackého (KDH) však vyhlásenie nezávislosti „je, a zrejme aj bude, nebezpečným precedensom pre vývoj vo viacerých krajinách a regiónoch sveta“. Tento akt je o to otáznejší, že sa odohral „za výdatnej politickej a diplomatickej podpory USA a väčšiny veľkých krajín EÚ, pričom od samého začiatku bolo jasné, že sa porušuje  medzinárodne právo“. Za rozhodne lepšie riešenie by považoval intenzívnejšiu demokratizáciu pomerov v Srbsku za pomoci EÚ, čo by následne vytváralo priaznivejšie ovzdušie pre konsolidáciu etnických vzťahov.

Ďalšie pozície

Srbsko odmieta uznať kosovskú nezávislosť, nechce však situáciu riešiť silou, povedal v stredu v zahraničnom výbore EP srbský minister zahraničných vecí Vuk Jeremič. Politiku EÚ v tejto otázke hodnotil veľmi kriticky „Zatlačili ste nás do situácie, v ktorej nemáme na výber.“ Kosovská nezávislosť, a jej uznanie niektorými členmi Únie, podľa srbského ministra nevyhnutne zhoršuje vzájomné vzťahy: „Boli obetované vzťahy medzi Srbskom a niektorými členmi Európskej únie a nevidím spôsob ako by sme mohli posilniť naše snahy smerom k Európe.“

Za skupinu EPP-ED vystúpila v rozprave o Kosove Doris Pack (Nemecko). Uviedla, že ide „o najhoršie riešenie zo všetkých“, hoci priznala, že takýto vývoj bolo možné už dlhší čas očakávať. Postoj EPP-ED nie je jednoznačný: „Sledujem túto situáciu s jedným okom plačúcim a druhým, ktoré sa usmieva“, uviedla. Zdôraznila, že misia EÚ vyslaná do Kosova nie je útokom na Srbsko, ale pomocou Kosovu a vyslovila názor, že prípad Kosova nie je precedensom, ale jedinečnou situáciou. „Je to bodka za delením Juhoslávie.“

Európski socialisti podporujú vyslanie misie EÚ do Kosova. Jan Marinus Wiersma (Holandsko) ocenil postoj srbskej vlády, prezentovaný srbským ministrom zahraničných vecí vo Výbore EP pre zahraničné veci. Okrem toho vyslovil presvedčenie, že Kosovčania budú rešpektovať Athisaariho odporúčania a zabezpečia v Kosove dodržiavanie práv menšín.

Liberáli v europarlamente nepovažujú oddelenie Kosova za historicky výnimočný jav. „Každá krajina, ktorá vznikne oddelením sa od iného štátu, zákonite naruší územnú celistvosť iného štátu“, povedala Annemie Neyts-Uyttenbroeck (Belgicko). Poukázala na príklad Belgicka, ktoré vzniklo odtrhnutím sa od proti tomu protestujúceho Holandska, „ktoré nakoniec Belgicko po rokoch uznalo“. Okrem toho ocenila stanovisko Srbska o nepoužití násilia, no vyslovila poľutovanie, že v otázke nezávislosti Kosova Srbsko „aj naďalej opakuje svoj tradičný postoj“.

Konrad Szytmaňski (Poľsko) zo Skupiny Únie za Európu národov upozornil, že uznanie Kosova so sebou nesie veľkú zodpovednosť. EÚ musí teraz podľa jeho slov brániť práva menšín v Kosove a „nedovoliť, aby sa Kosovo zlúčilo s Albánskom“.

„Kosovo teraz ale bude musieť ukázať, že dokáže konať zodpovedne a že menšinové práva nie sú len teóriou, ale uplatňujú sa aj v praxi“, povedal Joost Lagendijk (Holandsko) zo Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie. Vznik Kosova bol podľa jeho slov „nevyhnutný, rovnako ako je nevyhnutný neskorší vstup Kosova do Európskej únie“.

Podľa Francisa Wurtza (Francúzsko) z Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice bolo treba hľadať riešenie, ktoré by uspokojilo potreby Kosovčanov, no bolo treba uvažovať o tom, ako to docieliť iným spôsobom než samostatnosťou. Upozornil, že Únia pochopením pre nezávislosť Kosova oslabuje medzinárodné právo a nadradila nad neho pomer síl, čo posilní nacionalizmus. Poukázal tiež na zlú finančnú situáciu Kosova, ktorá je skutočnosťou aj napriek značnej finančnej podpore Únie.

Bastiaan Belder (Holandsko) za Skupinu nezávislosť/demokracia zdôraznil dôležitosť spolupráce kosovských Albáncov a Srbov a vyjadril presvedčenie, že sa tak stane vďaka prítomnosti misie EÚ.

Podľa Vladimíra Maňku (PES) si Európa uvedomovala, že stav, ktorý tu bol asi dlhodobo neudrží. “Keby to ostalo v patovej situácii tak sa tam môžu radikalizovať sily, čiže niečo urobiť bolo potrebné. My si myslíme, že je to istý precedens, ktorý sa deje a je potrebné sledovať vývoj. Určite nebudeme medzi prvými, ktorí uznajú Kosovo. Európske spoločenstvo tiež povedalo, že počká na vývoj situácie, ale to neznamená, že nebudú konať. Prídu tam mierové sily. Slovensko bude spolupracovať v oblasti monitoringu a spolupráce v Kosove. Budú tam tisícky ľudí, ktorí budú tieto veci sledovať, aby sa niečo nestalo.”

REKLAMA

REKLAMA