Kosovo: Slovinsko si zachraňuje česť

Slovinsko o otázke samostatnosti Kosova mlčí. Ešte v januári ho ako predsednícku krajinu EÚ obvinili, že jeho politiku v tejto oblasti riadi USA. Médiá čakajú, či svojimi skutkami obvinenia potvrdí alebo vyvráti.

Marioneta
Foto: flickr.com

Pozadie:

Kosovo vyhlásilo samostatnosť 17. februára. Takmer všetky krajiny už neoficiálne naznačili, či uznajú vznik nového štátu, alebo budú proti. Predsednícka krajina EÚ zatiaľ neformulovala svoj jasný postoj. Podľa miestnych novinárov to môže súvisieť s decembrovými obvineniami, že Slovinské predsedníctvo sa nechá vo svojej politike inštruovať americkou administratívou.

Otázky:

Pre Slovinsko nie je ľahké zaujať jednoznačné stanovisko ku kosovskej nezávislosti. Zatiaľ je jeho pozícia neutrálna. Premiér Janša v slovinskej televízii vyhlásil, že je o tom “predčasné hovoriť” a témou sa bude zaoberať najbližšie zasadanie vlády.

Práve Slovinsko je prvou krajinou, ktorá vyhlásila v roku 1991 nezávislosť od Juhoslávie a preto má určité pochopenie pre atmosféru v juhosrbskej provincii.

Na druhej strane sú však vzťahy so Srbmi veľmi dôležité. V Srbsku pôsobí približne 300 slovinských firiem, ktoré sa obávajú o vlastnú bezpečnosť i prosperitu. Slovinská novinárka Helena Mili dodáva, že ministerstvo zahraničných vecí v Ľubľane už dostalo petíciu proti rýchlemu uznaniu nezávislosti Kosova, ktorú podpísalo jedenásť tisíc slovinských manažérov. “Obávajú sa, že ak by Slovinsko patrilo medzi prvé krajiny, ktoré podniknú takýto krok, poškodilo by to ich obchodné záujmy v Srbsku,” vysvetľuje Mili.

Ľubľana je zdržanlivá aj pre decembrový škandál s údajným ovplyvňovaním slovinského predsedníctva Washingtonom, tvrdia miestni pozorovatelia. Denník “Dnevnik” zverejnil koncom januára správu o rozhovore medzi vysokým predstaviteľom slovinského ministerstva zahraničných vecí Mitjom Drobničom s americkým diplomatom Danielom Friedom koncom decembra vo Washingtone. Z dokumentu vyplýva, že Washington dával Ľubľane jasné inštrukcie, ako sa má správať ako predsednícka krajina EÚ.

Daniel Fried osobitne naliehal, aby Slovinsko bolo prvou krajinou, ktorá uzná nezávislosť Kosova. Ľubľana sa údajne nemusí obávať o zabezpečenie podpory všetkých 27 členských štátov – súhlas pätnástich bude podľa USA stačiť. Fried tiež naznačil, že rýchle vyslanie misie EÚ do Kosova je dôležitejšie ako európska jednota v otázke kosovskej nezávislosti.

Ministerstvo zahraničných vecí nespochybnilo zverejnené informácie a nariadilo prešetrenie úniku informácií. Celú aféru komentuje v  oficiálnej správe. Uvádza sa v nej že tí, ktorí sú zodpovední za zverejnenie interného dokumentu “nie sú ani lojálni slovinskí občania, ani diplomati hodní svojho mena. Ich konanie je nelegálne, znevažujúce a neprofesionálne.” Zverejnenie informácií v tlači “škodí povesti a dôveryhodnosti Slovinska.”

Rezort diplomacie navyše obvinil novinárov, že sa uchýlili k spôsobom totalitnej éry a nerozumejú diplomatickej práci: “Diplomatické správy nie sú určené pre verejnosť ale pre ľudí, ktorí vedia, ako ich správne čítať. Vyžaduje si to relevantné vzdelanie, vedomosti a napokon aj určitú kultúrnu úroveň.”

Noviny “Dnevnik” vyzvali ministerstvo, aby zverejnilo akýkoľvek dôkaz, že slovinská strana aspoň raz povedala Washingtonu “nie, náš názor je iný.” Rezort diplomacie to považuje za ďalšie nepochopenie diplomatických vzťahov: “Diplomatické rozhovory obyčajne neobsahujú žiadne vyhlásenia typu “nie, náš názor je iný.” Takéto očakávania dokazujú absolútne nepochopenie diplomacie. Diplomatické materiály nie sú politické manifesty,” uvádza sa v stanovisku ministerstva.

Krátko po vypuknutí škandálu Mitja Drobnič odstúpil zo svojej funkcie na ministerstve zahraničných vecí. Hovorca americkej administratívy Tom Casey to 29. januára označil za “internú záležitosť Slovinska,” ktorú nechcel nijako komentovať.

Slovinská tlač celú záležitosť označovala za “škandál” a “pošpinenie povesti slovinského predsedníctva v EÚ.” Po vyhlásení nezávislosti Kosova očakáva, ako sa slovinská vláda zachová a či potvrdí, alebo vyvráti pochybnosti o svojej nezávislosti.

Pozície:

Janez Janša, slovinský predseda vlády: Po vyhlásení nezávislosti Kosova varoval pred možnými násilnosťami a vyzval všetky zainteresované strany k zachovaniu pokoja: “Kosovské vyhlásenie nezávislosti nie je žiadnym prekvapením. Stalo sa tak potom, čo boli vyčerpané všetky možnosti rokovaní. Naše ďalšie kroky budeme koordinovať s našimi partnermi z EÚ,” uviedol slovinský premiér bez konkretizácie postoja vlastnej krajiny. Ešte v januári zdôraznil, že “slovinské predsedníctvo je absolútne nezávislé vo výkone svojej funkcie.”

Borut Pahor, líder opozičných sociálnych demokratov: “Pre Európsky parlament by bolo úplne neprijateľné, aby predsednícka krajina EÚ dostávala akékoľvek inštrukcie,” vyhlásil pre noviny “Delo.” Zároveň očakával, že vláda sa bude snažiť obvinenia striasť.

Jelko Kačin, novinár, spravodajca v EP pre Srbsko: Je presvedčený, že škandál bude mať ďalekosiahlejšie následky, keďže “už teraz to má odozvu v EÚ a ďalších krajinách.” Predpokladá “zjavné poškodenie slovinskej reputácie a medzinárodné konzekvencie.”

Ministerstvo zahraničných vecí Slovinska: V oficiálnom stanovisku uvádza, že “Rozhovory vo Washingtone neboli citlivé, ale stali sa mimoriadne citlivé až po tom, ako ich Dnevnik zverejnil. Diplomati a každý, kto má aspoň minimálnu znalosť o diplomacii vie, že rozhovory a správy o nich nie sú to isté. “

REKLAMA

REKLAMA