Lajčák odchádza z Bosny postupne

Miroslav Lajčák opúšťa Bosnu a Hercegovinu ako sám povedal „v najkritickejšom roku, ktorý rozhodne, či krajina zostane na ceste európskej integrácie“. Po menovaní do funkcie ministra zahraničia sa do určenia nástupcu v Bosne vracia späť do Sarajeva.

Miroslav Lajčák II
Zdroj: OHR

„Dostal som ponuku, ktorú som nemohol odmietnuť,“ povedal novinárom v Sarajeve Miroslav Lajčák.

Po týždňoch špekulácií je jasné, že Miroslav Lajčák skladá oba úrady v Bosne a stane sa nástupcom Jána Kubiša na poste ministra zahraničných vecí vo vláde Róberta Fica. Končí preto ako Vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva (OHR), aj ako špeciálny predstaviteľ EÚ (EUSR). Oba posty zastával od júla 2007. Svoj odchod oficiálne oznámil v piatok 23. januára, pričom úradu ministra zahraničia SR sa ujíma už dnes, pondelok 26. januára. O tom, že prijme premiérovu ponuku stať sa šéfom slovenskej diplomacie sa podľa vlastných slov rozhodol len vo štvrtok, keď dostal od neho priamu ponuku počas ich stretnutia v Bruseli.

„Akceptoval som novú pozíciu pod podmienkou, že môj odchod nevytvorí funkčné, právne alebo politické vákuum v Bosne,“ zdôraznil Lajčák na tlačovej konferencii. „Je mi jasné, že niektorí ľudia ma budú obviňovať, že zanechávam Bosnu a Hercegovinu uviaznutú… a že som zo všetkého unavený … Ale nie je to pravda,” cituje slovenského diplomata portál Balkan Insight. 

Agendu v Bosne nemôže Lajčák opustiť zo dňa na deň. Do Sarajeva, kde sídli jeho úrad, sa vráti zajtra (27.1.), aby si plnil povinnosti do príchodu nástupcu. Dokedy to bude, nie je jasné. Zdroje pre Balkan Insight potvrdili, že to bude trvať môžno len týždeň alebo dva.

Meno nástupcu je predmetom špekulácií miestnych médií. Objavujú sa mená podpredsedu skupiny európskych socialistov v Európskom parlamente Hannesa Swobodu, bývalého britského eurokomisára pre vonkajšie vzťahy Chrisa Pattena a bývalého írskeho premiéra Bertie Aherna. Rakúsko aj Veľká Británia však už vysokých predstaviteľov v Bosne mali; boli nimi Wolfgang Petritsch a Paddy Ashdown.

Vysokí predstavitelia v Bosne a Hecegovine sú spravidla občania EÚ, zatiaľ čo ich zástupcovia sú z USA. Toto usporiadanie umožňuje zlúčiť post OHR a EUSR. Podľa European Voice, diplomati uvažujú aj o tom, že Lajčákove úlohy preberie jeho americký zástupca Raffi Gregorian, kedže pôjde pravdepodobne len o niekoľko mesiacov. Gregorian je ale v nemilosti vlády Republiky srbskej.

O nástupcovi rozhodne Rada pre implementáciu mieru, medzinárodný orgán, ktorý dohliada na plnenie Daytonskej mierovej dohody z roku 1995. Rada sa oficiálne stretne v Sarajeve opäť v marci, mnohí očakávajú, že vtedy padne rozhodnutie o zatvorení úradu vysokého predstaviteľa.

Najvýraznejším úspechom slovenského diplomata v Bosne a Hercegovine bol podpis Stabilizačnej a asociačnej dohody s Európskou úniou. Jej implementáciu ale zbrzdili spory medzi politikmi jednotlivých štátotvorných entít Bosny a Herecegoviny. Čo sa podarilo presadiť, bol kompromis ohľadom policajnej reformy, na ktorej Brusel trval.

Lajčák pri načrtávaní výziev pre krajinu v bosnianskom parlamente povedal, že „negatívne a konfrontačné politické odkazy viedli k zdržaniu v dôležitých oblastiach ako sú liberalizácia vízového režimu, riešenie priorít z Európskeho partnerstva a menovanie nového riaditeľa pre európsku integráciu”.

Pri tranzícii z OHR na EUSR zostávajú podľa Lajčáka dva najdôležitejšie úlohy: vyriešenie otázky štátneho majetku a nájdenie udržateľného riešenia pre dištrikt Brčko.

„Ťažko si predstaviť, že krajina, ktorá sa nie je schopná dohodnúť o týchto otázkach, by mala byť považovaná za dostatočne vyspelú na členstvo v EÚ. Rok 2009 bude absolútne kritický pri rozhodnutí, či Bosna a Hercegovina zostane na ceste európskej integrácie, alebo sa vyčlení zo skupiny krajín Západného Balkánu, ktoré sa posúvajú smerom k EÚ,” zhodnotil Miroslav Lajčák.  

REKLAMA

REKLAMA