Lepší rozpočet a mocnejší spotrebiteľ

Jasná legislatívna stopa Európskeho parlamentu s dá vysledovať pri usmerňovaní európskeho rozpočtu a pri posilňovaní práv spotrebiteľov.

Hlasovanie o novom sedemročnom finančnom rámci EÚ bola téma, ktorá minulý rok najviac zamestnávala poslancov Európskeho parlamentu. Svoje požiadavky presadili zoči-voči šetriaco naladeným členským štátom aj Európskej komisii, ktorá vypracovala prvý návrh.

Schvaľovanie bolo veľmi ťažké. Pamätám si maďarského kolegu, ktorý povedal – Orbán ma zabije, ak to nepodporím-, čo sme aj v prvom kole urobili“, hovorí europoslanec Vladimír Maňka.  

Rozpočet bol podľa neho vyjednaný dobre, ale neboli dotiahnuté detaily. Napriek spokojnosti všetkých krajín so svojimi vyjednanými ústupkami odmietol Európsky parlament súhlas, kým ostatné inštitúcie nekývli na vykrytie starých podlžností, prehodnotenie priorít v polovici rozpočtového obdobia a začali sa zaoberať do budúcna vlastnými zdrojmi pre EÚ.

EP navyše spolurozhodoval o právnom základe pre všetky programy financované z európskeho rozpočtu.

Dlhšie dočerpávanie  

Pre Slovensko bola v tejto oblasti dôležitá tzv. výnimka n+3, ktorá dáva jeden rok navyše pre dočerpanie eurofondov zo súčasného programového obdobia. Túto konkrétnu výnimku členské štáty odsúhlasili len pre Rumunsko a Slovensko, ostatné štáty získali ústupky zase inde.

„Som rád, že si to slovenská aj rumunská vláda dala ako prioritu viac času na dočerpanie eurofondov. My sme to v Európskom parlamente museli vybojovať“, hovorí europoslanec Miroslav Mikolášik (EĽS, KDH) a člen výboru pre regionálny rozvoj.

„Tak ako europoslanci za SMER v klube socialistov hovorili kolegom, aby nám za to zahlasovali, ja som to musel urobiť v Európskej ľudovej strane, ktorá je najsilnejšia. Musel som najväčší počet ovplyvniť, a verte tomu, že to nechceli podporiť, Niektorí to nechápali, niektorí to nechceli chápať. Nakoniec to prešlo vo výbore a potom aj v pléne. Bez zástoja slovenských europoslancov, by to nebolo vôbec prešlo“, myslí si europoslanec.

Potvrdzuje aj Vladimír Maňka: „Keď som hovoril s kolegami boli proti tomu, aby to nemal každý a nakoniec po tom, čo sme si zahrali tenis, mi 5 minút pred hlasovaním povedal, že to podporí“.

Pokiaľ ide len o programy a podporné schémy európskeho rozpočtu, slovenskí europoslanci riadne alebo tieňovo spravodajcovali:  

  • Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (Edit Bauer),
  • Erasmus pre všetkých – zastrešujúci program všetkých vzdelávacích programov EÚ (Katarína Neveďalová),
  • Horizont 2020 – program na podporu vedy, výskumu a inovácií (Miroslav Mikolášik),
  • Nástroj európskeho susedstva – podmienená finančná pomoc EÚ svojim susedným krajinám (Eduard Kukan),
  • priame platby v novej Spoločnej poľnohospodárskej politike (Monika Smolková),
  • Rozpočet EÚ na rok 2010 (Vladimír Maňka)  

Cestovanie, roaming, potraviny

Medzi klasickú legislatívnu agendu Európskeho parlamentu patria spotrebiteľské otázky na jednotnom trhu, napríklad nároky na odškodnenie pri cestovaní.

Len nedávno mali europoslanci na stole systém náhrad a pomoci pri odmietnutí nástupu cestujúcich do lietadla v prípade rušenia alebo veľkého meškania letov.

„To sa Slovákov dotýka, lebo migrácia za prácou a štúdiom je obrovská, sťažností bolo veľa a len 2 % sťažovateľov bolo uspokojených“, hovorí europoslankyňa Monika Smolková (SMER-SD, S&D). Je tu preto podľa nej priestor na novú legislatívu.

Pozdáva sa jej aj iniciatíva za úplné zrušenie roamingu v rámci EÚ. Európsky parlament už v minulosti podobril podstatné znižovanie poplatkov, z iniciatívy Komisie však je v hre ich úplné zrušenie.

„Vstúpili do toho veľmi lobisticky a nepekne telekomunikačné spoločnosti, združili sa a majú a snažia sa lobovať, aby znižovania a odstraňovanie roamingu išlo veľmi pomaly“, tvrdí Smolková.

Prečo by mali operátori pôsobiaci v rôznych krajinách EÚ účtovať poplatky nerozumie ani europoslanec Jaroslav Paška (SNS, EFD).

„Máme predsa jednotný hospodársky priestor. Siete sú jeden priestor. Som vo výbore, ktorý to rieši a veľmi sa čudujeme, čo všetko donesú z Komisie ako obštrukcie, že operátori to vidia inak. Podnikajú predsa na frekvenciách, ktoré sú majetkom štátu alebo EÚ“, tvrdí Paška.

„Opatrení, ktoré by sa dotkli každého jedného Slováka je skutočne dosť“, hovorí, naposledy napríklad ochrana osobných údajov, kde majú pravidlá napríklad zamedziť obchodovaniu s nimi.   

V Parlamente rezonujú aj otázky bezpečnosti potravín. „Tu je široký bezpečnostný konsenzus, ale stále tu máme časové bomby, ktoré orgány zisťujú. Stále riešime nekvalitné hydinové mäso, nedodržiavanie predpisov o pôvode mäsa, alebo tzv. kompozitné mäso“, hovorí Miroslav Mikolášik, ktorý je aj vo výbore pre bezpečnosť potravín.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA